Dedičstvo drogového baróna Pabla Escobara chcú poslať do zámoria. V Kolumbii sa totiž nekontrolovateľne rozmnožujú Escobarove hrochy, ktoré ohrozujú miestny ekosystém. Ich presun stojí viac ako kúpa ostrova vo Francúzskej Polynézii.
Priviezli ich ako „kráľov“ v súkromnom lietadle do Kolumbie priamo na luxusnú Haciendu Nápoles. Krajinu majú opustiť ako vyhnanci, nie však hocijakí. Podľa kolumbijských úradov sa náklady na presun 70-tich hrochov budú pohybovať veľmi vysoko. Ich odchod má stáť viac ako 3,5 milióna dolárov. Najdrahšou položkou sú debny a samotný let.
Šťastný začiatok príbehu
Bol to len jeden hroch a dve hrošie samice. Zábavka z roku 1980 sa však premenila na vážny ekologický problém – po štyroch desaťročiach je z troch hrochov viac ako 160. Kokaínový barón Pablo Escobar sa totiž koncom minulého storočia rozhodol do Kolumbie priviezť africké zvieratá. Po jeho smrti v roku 1993 však hrochy ponechali voľne v prírode, konkrétne v horúcej močaristej oblasti Antioquia.
Najväčšia populácia hrochov mimo Afriky
Odborníci pochybujú, že presunom hrochov zmiznú problémy súvisiace s ich nadmerným rozmnožovaním v oblasti. Podľa BBC, štúdia v časopise Biological Conservation odhaduje, že do roku 2034 bude v oblasti žiť viac ako 1400 hrochov. Escobarove hrochy „ovládli“ veľkú časť povodia rieky Magdalény, ktorá spája až šesť departementov. Ekológovia tvrdia, že situácia je v danom prostredí nekontrolovateľná. Z povodia rieky sa stal ich domov.
Postaví Noe archu na ich prepravu?
Podľa kolumbijských úradov je plán nasledovný: v nadchádzajúcich mesiacoch odchytiť aspoň polovicu hrochov. 10 z nich chcú previezť do svätyne Ostok na severe Mexika a zvyšných približne 60 do chovného zariadenia v Gudžaráte v Indii. Dohodnúť sa chcú aj s Ekvádorom, Filipínami a Botswanou. Napriek tomu, že plavidlo z Noemovej archy, na ktoré sa zmestili všetky živočíšne druhy, nemajú k dispozícii, guvernér tamojšieho regiónu naplánoval ich odchod inak. Zvieratá chcú nalákať do ohrád, v ktorých zostanú, dokým ich nepremiestnia do špeciálnych prepraviek určených na prevoz.
Z blata do kaluže alebo z kaluže do blata
Nejde o prvé riešenie tejto situácie. Hrochy premiestňujú doslova z blata do kaluže. Pôvodne sa totiž zvieratá pokúšali utratiť, lov však vyvolal medzinárodné pobúrenie. Ďalším riešením bola sterilizácia, teda chemická kastrácia. Hrochy sa však nekontrolovateľne rozmnožili a miestni ekológovia ich nestíhali nájsť, odchytiť a vykastrovať. Okrem toho, ani prevoz nie je stále doriešený, chýba totiž oprávnenie ministerstva životného prostredia.
Ohrozenie ekosystému
Dedičstvo Pabla Escobara poškodzuje ekosystém v jednej z krajín s najväčšou biodiverzitou na svete. Každý hroch len v noci zožerie 40 kg trávy, ich exkrementy následne spôsobujú otravu vody, zabíjajú ryby a ohrozujú biodiverzitu rieky.
Hroší turizmus
Vplyv na ekosystém nie je jediným problémom, ďalším je aj ohrozenie ľudí. Tamojšie ministerstvo životného prostredia totiž stále nezverejnilo správu o útokoch na ľudí. Len v uplynulých troch mesiacoch došlo k trom nehodám. V jednej z nich išlo napríklad o dopravnú nehodu, v druhej hroch uhryzol človeka. Úmrtia zatiaľ nehlásia. Niektorí Kolumbijčania, najmä tí z kolumbijskej Antioquie, hrochy stále obhajujú a doslova milujú.
Pre mnohých sú totiž zdrojom príjmu z cestovného ruchu. Sú pre nich mýtickými spomienkami na obchodovanie s drogami.
Autor
Čítať viac článkov