Kábul nie je mesto, ktoré vás osloví hneď na prvý pohľad. Vlastne ani na druhýkrát či tretíkrát. Mesto nechce bojovať o vašu pozornosť, skôr robí všetko preto, aby vás odradilo. Už má dosť všetkých tých vojen, zmien vlád, ktoré sľubovali svetlú budúcnosť. rôznych tragédií. Každé mesto má svoje naj, ale v tomto by hlavné mesto Afganistanu bojovalo o rôzne negatívne prvenstvá. Najviac bombových útokov, teroristických prepadov… V tom je Kábul hrdým lídrom a svoju temnú minulosť len tak ľahko nezmyje. Pritom sa všetko začalo v dávnych časoch inak.

Pohľad z lietadla

Kábul si obľúbil silný panovník Bábur, ktorý založil slávnu mugalskú dynastiu (tú, ktorá vládla v Indii a neskôr za jej éry vznikol napríklad Tádž Mahal). V meste sa zastavovali obchodné karavány a takmer každý cestovateľ-obchodník ochkal nad krásou, ktorá bola schovaná v strmých horách Hindukúša. Bábur si mesto tak obľúbil, že poprosil svojich synov, aby ho tu pochovali. Jeho hrob patrí medzi najnavštevovanejšie miesta. Báburove záhrady sú symbolom mieru a pohody. Počkať! Napísal som „sú symbolom?“ Ten prítomný čas zahoďme a dajme čas minulý. Ešte dnes si pamätám, ako som žasol nad uvoľnenou atmosférou záhrad, kde sa stretávali obyvatelia Kábulu. Obyvatelia vymenili svoje sivé obývacie miesta za niečo pekné a zelené. Dnes? Taliban zakázal zabávať sa tu, spievať a prejavovať náklonnosť v podobe veršov svojej nežnejšej polovičke. Taliban však zašiel ešte ďalej a zakázal vstup ženám. Dnes je to miesto smutné a opustené. Som tu len ja a moja skupina. Prechádzam sa medzi rozkvitnutými čerešňami a v hlave mi ide niekoľkoročný čiernobiely film, ktorý mi pripomína, čo som tu voľakedy zažil. Skupina sa dokonca pýta, čo tu budeme hodinu robiť. „Pred nástupom Talibanu by vám aj hodina bola málo. Ľudia nás pozývali na čaj, chceli sa rozprávať a vymieňali si svoje pocity a úvahy. Dnes vidíte realitu,“ odpoviem smutne a zavelím na odchod.

Ako vlastne vyzerá Kábul? Pri inom meste by som začal rozprávať o nejakom námestí či výraznej stavbe. Tu je to mix všetkého možného bez farby, chute a zápachu. Keď tu boli sovietske vojská, snažili sa tu postaviť bytovky, ktoré dnes vyzerajú horšie ako niekde na Sibíri. Večný betón neodolal drsnému prostrediu. Za minulej invázie tu zas vyrástli aj výškové budovy, ktoré skôr odrážajú pocity majiteľov ako architektov. A medzi tými stavbami si domáci postavili svoje jednoduché domčeky, kde nie je plyn, elektrina ani vodovodné potrubie. „V zimných mesiacoch sa tu nedá dýchať,“ vraví náš fixer Mahdi. Mnoho domácností kúri vysušenými kravskými lajnami. Kto má peniaze, kúpi si drevo, ktorého je tu v Afganistane nedostatok. Ak sa pozeráte na fotografie zimného Kábulu, prekvapí vás večný biely závoj smogu.

Kábul  je mesto ktoré nechce bojovať o vašu pozornosť

Najživším miestom je však trh. Trh, ktorý funguje a žiadna moc nedokáže zastaviť tento živý organizmus. Je to srdce mesta, ktoré stále šteboce rôznymi jazykmi. Mojou najobľúbenejšou časťou je vtáči trh, ktorý vraj existuje už vyše 800 rokov. V malej úzkej uličke sa tisne niekoľko desiatok pouličných predajcov. Operence sa tu predávajú nielen na okrasu, ale aj ako potrava. Vtáky stoja od 1 USD do niekoľko stoviek dolárov. Vraj mi tu zoženú všetko, na čo si spomeniem.

Najviac som v šoku z trhu so zbraňami. Po odchode spojeneckých vojsk tu môžete kúpiť rôzne útočné zbrane. Obchody sa najprv tvária, že predávajú len lovecké zbrane, ale po chvíli už obchodník vyťahuje kalašnikov či najnovšie americké zbrane. Alebo by si pán želal turecký alebo čínsky samopal? Nepáčia sa vám tieto iránske alebo indické? Tu pochopíte, že Afganistan je najväčšie vojenské laboratórium na svete. Zabudnite na svoje politické preferencie. „Vy ste z bývalého Československa? Vaše zbrane boli veľmi výkonné a tie vaše míny dokázali človeka pekne dotrhať,“ hodnotí pochvalne jeden z predajcov. Uvedomím si, že aj my sme získali krvavé peniaze z ľudského nešťastia.

Kábul  je mesto ktoré nechce bojovať o vašu pozornosť
Kus samovražednej vesty

Čo dodať na záver? Pozrite si naše video z hlavného mesta Kábul, ktoré sa mi pomaly, ale isto čoraz viac páči. Asi ho nebudem obdivovať tak ako iné mesta v Afganistane, ale začína mi to tu trochu prirastať k srdcu.

Máte otázky na článok „Kábul – mesto, ktoré nechce bojovať o vašu pozornosť“? Dajte do komentu a radi odpovieme.

Chceli by ste s nami vycestovať do sveta a vidieť veci na vlastné oči? Tu je naša ponuka ciest, zájazdov a expedícii.

Zdieľaj tento článok