Zúčastnil som sa na mnohých výpravách, a preto si dovolím napísať článok o tom, ako plánujú polárne expedície Angličania a Rusi. Treba povedať, že obe krajiny majú veľmi bohaté polárne skúsenosti. Veď Angličania sa zúčastnili na skvelých pretekoch o dobytie južného pólu a hoci si ľudia skôr pamätajú meno smutného Scotta Amundsena, oveľa významnejším polárnikom bol Sir Ernest Shackleton, ktorý dokázal zorganizovať neuveriteľné výpravy. O ňom si raz napíšeme, keď prídem z najjužnejšieho miesta.
Rusi zas podnikli priam až vražedné expedície nielen na Sibír či Čukotku, ale aj postavili známu polárnu stanicu Vostok, kde bola nameraná najnižšia teplota na svete. Málo ľudí tuší, že stanica im raz vyhorela a pracovníci tam museli prežiť takmer trištvrte roka – 227 dní – bez pomoci. Odpustime si teraz politické názory; zamerajme sa na iné veci.
Pri prípravách na južný pól sa riadime ako podľa tabuliek. Všetko má svoje pravidlá, miesto a poriadok. Už len pri príprave potravín sa orientujeme presnou gramážou, ktorá sa zapisuje a vyhodnocuje. Zdalo sa mi až smiešne, keď istý Nór pri vážení svojich raňajok odňal jeden orech, lebo to bolo viac než požadovaná gramáž. Nie, nevysmievam sa, beriem to tak, že sú to skúsenosti. Veď Nóri boli tí, ktorí sa dostali na južný pól ako prví a v polárnych oblastiach dokázali najviac. Ja som však bol rebel a ak mi ušiel jeden gram, nerobil som z toho drámu. Možno preto, že som zažil aj iný štýl. Ten ruský.
Tam sa na gramáž nehľadí. Prosto sa to od oka zváži, nakrája a ide sa. Žiadne dlhé váženia ako pri našej expedícii. Zatiaľ čo tu máme dehydrované jedlo, ruské expedície niesli slaninu, zamrznutý chlieb a oškvarky. Pri tejto ceste som si preto vyžiadal práve slaninu. Nóri a Angličania na mňa pozerali, či som z okna nevypadol. „Pozrite sa, chápem, že máme skvelé jedlo, ale jedine vôňa opečenej slaniny dá tomu stanu správnu atmosféru,“ vyhlásil som. Angličan sa usmial, že to je dobrý nápad – a pridal sa na moju stranu.
Aj pri balení vecí sa ukázal iný rozmer, ten však nenapovedal, kto je lepší. Dostali sme presný zoznam vecí, ktoré si máme vziať so sebou. Ja som si ho mierne upravil a zbalil som veci, ktoré mám odskúšané. Pri kontrole sa však Nórka zľakla, že som nepostupoval podľa tabuľky. Viete si predstaviť moje vysvetľovanie, aké skvelé sú funkčné tričká od Xbionicu či od nášho slovenského výrobcu Wollies? Presvedčil ju až argument, že to som mal na Beringu a osvedčilo sa. Keby som si vzal štrikovaný sveter ako na Bering, Nór by asi spáchal samovraždu.
Uznávam, že keby som nemal žiadne skúsenosti, dám na radu Angličanov a Nórov. Robia to vážne skvele, ale keď niečo nevyjde, mám pocit, že ich improvizácia sa na chvíľu zadrhne. Zohnal som si jednu bundu, ale nemala kapucňu. Tak som si na tú bundu prišil kapucňu z druhej bundy. Pozerali na mňa ako na svätý obrázok. Až potom sa zasmiali, že je to dobrý nápad.
Je úplne jasné, že Angličania a Nóri dokázali v polárnych oblastiach viac, ale páči sa mi ruský prístup k improvizácii. V tom sú neprekonateľní – aj preto, že nemajú také vymoženosti ako tamtí a musia vymýšľať. Doteraz si pamätám ich lyže, ktoré sa pri prvom pohľade už-už išli rozpadnúť. Ony sa aj pokazili, ale vedeli ich hneď opraviť. Nejako. Pri tých nórskych sa to až tak nedá.
Nie, nedrukujem žiadnej strane. Páči sa mi aj „tabuľka“ ale aj improvizácia. Vlastne ja kombinujem všetko a beriem si to najlepšie z oboch strán. Som tu za rebela, ale presvedčil som ich.
A viete, čo bolo najlepšie? Keď som im rozprával, čo dokázal náš polárnik Peter Valušiak. Tušili ste, že on prešiel z Ruska do Kanady cez severný pól? To žiaden Angličan ani Nór nedokázal:)
Vaše najčastejšie otázky ohľadom expedície nájdete tu.
Máte otázky na článok „Južný pól – zápisky (3.časť)“? Dajte do komentu a radi odpovieme
O svojich cestách a expedíciách píšem aj knihy, ktoré si môžete kúpiť tu
Autor
Čítať viac článkov