Na južný pól som prišiel 9. januára 2023 o 20.16 h. slovenského času. Bola to moja najťažšia cesta. V medzinárodnom tíme som prekonal 1 047 kilometrov. Odolával som nástrahám najchladnejšieho kontinentu na svete. 47 dní som spal v stane. Ťahal som takmer stokilové sane. Priemerná teplota bola okolo mínus 30° C. Dovoľte, aby som vám zodpovedal najčastejšie otázky k tejto krásnej, ale ťažkej ceste.
Pár základných údajov z cesty
- Počet dní na expedícii – 47
- Počet dní celkovo na Antarktíde – 53
- Počet kilometrov – 1 047
- Najvyššia teplota – mínus 12° C
- Najnižšia teplota – mínus 41° C
- Najsilnejší vietor – takmer 100 km/h
- Koľko som stratil kíl – 13
Dokončili sme všetci?
Žiaľ, nie. Boli sme traja. Nórka Kathinka, Angličan Rob a ja. Všetci sme mali skúsenosti z polárnych oblastí. Kathinka je v Nórsku polárnou legendou, Rob beháva maratóny, takmer vyliezol na Everest, bol na severnom póle a mňa už poznáte. Avšak prostredie na Antarktíde je veľmi agresívne a kombinácia nadmorskej výšky a extrémneho chladu spôsobila, že Rob začal trpieť veľmi silným vnútroočným tlakom a hrozilo mu oslepnutie. Osem dní pred príchodom na južný pól ho preto evakuovali. Keď čítate tieto riadky, Rob je už po operácii a všetko je v poriadku. Mal však šťastie, že tam, kde sa to stalo, bolo možné pristáť lietadlom. Sú oblasti, kde sa to nedá.
Koľko ľudí sa za rok dostane na južný pól?
Tento rok okolo 220 a z toho takmer 200 priletí lietadlom na jeden deň. Takže za celý rok podniklo takúto cestu okolo 20 ľudí a nie každý ju dokončil. Dôvod? Spomenuté agresívne podmienky.
Ako dlho trvala príprava?
Približne pol roka, čo sa týka fyzickej prípravy. Tentoraz som zmenil taktiku a išiel som vopred do Grónska, kde som bol sám a mohol som sa pripraviť na jestvujúce podmienky. Byť sám bez signálu, ťahať všetky vecí a podobne. Plus bicykel. Každý deň som na ňom v hocijakých podmienkach zdolával od 20 do 60 km v plnej rýchlosti. A spevňoval som si telo pod odborným dohľadom v Efectfite.
Čo je dôležitejšie, fyzická alebo psychická príprava?
Oboje. Ak si silný po fyzickej stránke, ale podcenil si psychiku, nedáš to. Mnoho ľudí zabudne práve na psychiku. Je zaujímavé, že takéto cesty častejšie dokončia ženy ako muži. Mne pomohla príprava v Grónsku a navodenie si stavu mimo mojej komfortnej zóny.
Čo sme jedli?
Stravu sme si niesli:
- Raňajky – ovsená kaša, ktorú sme zaliali vriacou vodou
- Počas dňa sme sa zastavovali v hodinových intervaloch a jedli – čokoládu, sušené ovocie, rôzne výživové tyčinky a podobne, čo nám dodávalo energiu
- Večera – dehydrovaná strava, ktorú sme zaliali vriacou vodou a instantná polievka. K tomu syr a saláma
Koľko kalórii sme denne spálili?
Priemerne okolo 8-tisíc
Ako sme získali vodu?
Tá bola všade okolo nás v podobe snehu a ľadu. Takže keď sme postavili stan, nakopali sme si sneh a ten pekne roztopiliJ A teraz si predstavte, že pijete vodu, ktorá má vyše milióna rokov.
Koľko kilometrov sme denne prešli?
V priemere 22 kilometrov denne – v závislosti od počasia a podmienok. Sneh bol vždy iný. Niekde zľadovatený, ale tam boli vysoké snehové jazyky, niekde mäkký – vtedy sane získali na váhe. Priemerná rýchlosť za hodinu bola cca 2,8 km.
Mal som krízu?
Nie. Reálne nie. Smutno mi bolo na Vianoce, ale vtedy sme si v stane spravili takú príjemnú atmosféru. Ja som spieval po slovensky, Nórka po nórsky a Rob anglicky. Boli sme skvelý tím, ktorý si pomáhal. Preto sme ani počas 47 dní nemali žiadnu krízu. Kríza sa u mňa objavila, keď nás Rob musel opustiť. Vtedy som si uvedomil, aké je to celé krehké a že môžem skončiť z minúty na minútu. Moju psychiku to mierne rozkolísalo.
Počúval som nejakú hudbu?
Nie, a ani som nechcel. Rob a Kathinka mali so sebou nahraté obľúbené pesničky, ale ja som si chcel navodiť podmienky, aké mali prví objavitelia. Byť len sám so sebou a so svojimi myšlienkami. Občas som sa cítil ako taoistický mních, ktorý šliape na pomyselnú horu. Niekedy to bolo namáhavé, ale podarili sa mi krásne veci. Utriedil som si myšlienky, vyprázdnil hlavu, a to sa nedá, ak by som mal ďalšie podnety.
Ako ste dodržiavali hygienu?
Tam, kde sme zakempovali, sme si vykopali jamu a vykonali všetko potrebné. V noci sme všetci mali fľaše, do ktorých sme sa vycikali. V polárnej noci sa ti vážne nechce ísť na záchod J. Od stupňa 89° sme už vykonávali veľkú potrebu do vrecúšok – je to všeobecné nariadenie.
Samozrejme, sprcha tam nebola, a preto sme mali hygienické vreckovky, ktoré sme roztopili a ako-tak sa poutierali. Základom je podpazušie, nohy, rozkrok a sem-tam tvár. A jasné, mal som pocit, že už smrdím ako opičí pavilón v pekinskej ZOO.
Pár mýtov o hygieneJ
- Moč hneď nezamrzne
- Ak sme si posledných 111 kilometrov niesli hovienka so sebou, už to nesmrdelo a bolo to tvrdé ako kameň
- Zadok vám nezamrzne, skôr prsty. To bolo bolestivé
- Verte, že všetko spravíte extrémne rýchlo. Prosto to chceteJ
Ako sme nabíjali techniku?
Mal som solárnu prenosnú nabíjačku. Čím bolo chladnejšie, tým to lepšie zvládalaJ
Kedy som sa cítil najhoršie?
Ráno. Nikdy sa mi z toho teplého spacieho vaku nechcelo ísť von. Mne sa spalo skvele. Napriek tomu, že bolo 24-hodinové svetlo, spal som naozaj excelentne.
Mal som zdravotné problémy?
Nie. Okrem omrzliny na líci, ktorú som získal tri hodiny pred príchodom na pól, som sa cítil skvele. Fyzicky a aj psychicky. Bol som tým prekvapený, ale fyzicky som sa cítil tak, že ak by sme mali ísť z pólu po vlastných naspäť, dám to.
Máte otázky na článok „Južný pól alebo vaše najčastejšie otázky 1.časť“ ? Dajte do komentu a radi odpovieme
Prvý diel zápiskov si viete prečítať tu
Ak by vás zaujímali videá a bezprostredné pocity, nalaďte si náš/váš instagram www.instagram.com/travelistan.sk
Autor
Čítať viac článkov