Je aj tvojim snom Jemen a jeho ostrov Sokotra? Prečítaj si cestopis ,,Jemen – orientálna exotika“, ktorý vznikol ešte pred tvrdou občianskou vojnou.
,,Odkiaľ si? Slovensko? Ja som študoval na Ukrajine!“ Rozrozprával sa pilot jemenských aerolínií a to som ešte nevedel, že rozhovor bude pokračovať v kokpite lietadla. Nastupujeme do malého lietadla, ktoré je poloprázdne. Jemen nie je populárna destinácia a každým rokom sa zhoršuje nielen politická, ale aj bezpečnostná situácia.
Čaká nás hodinový let na ,,Galapágy“ v indickom oceáne. Sokotra. „Rukavaditeľ slováckej grupy?“ Ozve sa z reproduktorov aerolínií. Som pozvaný k pilotovi. Pripútam sa, nasadzujem si slúchadlá a pilot Ahmed ma vyzve, nech spravím príhovor v slovenčine! Prekvapenie zavládne na palube, že sa ozvem v mojom materinskom jazyku. Ahmed sa na mňa mrkne a že či si nedáme cigaretku. Tu sa môže fajčiť? Veď sme v lietadle! ,,Som pilot a teda mám právo meniť nariadenia.“ Už sa ani nedivím, keď nám letuška prinesie vodku s džúsom. Asi netreba spomínať, že alkohol je v tejto krajine prísne zakázaný. Najprv prebehne spomienková akcia na štúdium v Kyjeve a za chvíľu nahneme lietadlo pravidelnej linky a robíme prehliadku Jemenu zo vzduchu. ,,Vidíš tamto údolie?“ Ani nestačím odpovedať a Ahmed obráti lietadlo na pravobok a klesáme, aby sme si mohli pozrieť dramatické údolie vytvorené riekou. Ešte nikdy v živote som nezažil prehliadku krajiny z lietadla a ešte sa prihováral slovenským pasažierom. Štrngli sme si s umelohmotnými pohárikmi druhýkrát, Ahmed si zamľaskal nad vodkou a vrátil nás späť na pravidelný smer na bájny ostrov Sokotru. V diaľke sa postupne začal objavovať raj v indickom oceáne, ktorý geograficky patrí do Afriky a nie do Ázie. ,,Za chvíľu pristávame“ Keď vidíte v priamom prenose ako sa približujete k pristávacej ploche, máte ešte väčší obdiv k práci pilotov. Ešteže mám v sebe dve vodky!
Ostrov Sokotra je málo známy. Ale keď ho spomeniete v okruhu ľudí, čo študujú faunu a flóru, je to pre nich ako dávne El Dorádo. Ako boli Galapágy v 19. storočí pre vedcov, tak dnes je Sokotra! Veď 60 percent všetkých druhov, čo tu obýva ostrov sú ešte neopísané v odbornej literatúre. Že ste o tomto ostrove ešte nepočuli? Je to možno aj preto, že sa sem bolo veľmi ťažko dostať hlavne kvôli politickej situácii a keď sa aj tá upokojí, je problém sa sem dostať. Nepravidelné letecké spojenie a veľmi náročné pristávanie robí z tohto ostrova svetový unikát. Pre domácich je každý prílet príjemným vytrhnutím z každodennej nudnej reality. Muži v jemenských sukniach nás vítajú ako futbalové hviezdy, pritom ani nevedia odkiaľ sme. Veď tento ostrov ročne môže navštíviť niečo cez 3000 turistov z celého sveta. Možno aj preto nás vítajú, že si od niekoho niečo prenajmeme. Naše prvé kroky vedú na pláže. Bol som na mnohých miestach ako Maldivy, Bora Bora či Zanzibar, ale keď vzhliadnete pláže na Sokotre, budete v nemom úžase. Ten ,,nechutný biely“ piesok sťa múka s gýčovým tyrkysovým morom. Keď sa ponoríte pod hladinu, objaví sa vám taký podmorský raj, ktorý vidíte len v prírodopisných seriáloch. Ladne hýbajúce sa pestrofarebné koraly, rybky ako z akvária a iné morské potvory. Keď natiahnete ruku, nič sa neľaká. Zavrite oči a predstavte si ako ste pri plávaní obklopený rôznymi rybami malými či veľkými. Ako keby vás nadnášali. Toto je Sokotra! Keď ideme loviť tuniaky na večeru sa pýtam rybára aká je hlboká voda keď vidím až na samotné dno. 50 metrov! Nechcem mu veriť, lebo nič tak čisté podľa mňa do tejto chvíle neexistovalo. Som nadšený! Tuniaka chytáme do 10 minút a je dostatočne veľký pre celú našu skupinu. A aby toho nebolo málo, sem tam okolo nás prepláva delfín či malý koralový žralok… Podmorská zoologická záhrada okolo nás. Pridanou hodnotou sú prázdne pláže a pocit, že to všetko vlastníte len vy!
Sokotra to sú však aj hory a hlavne endemické fľaškovníky či strom dračia krv, kvôli ktorej sa sem plavili Rimania, aby z nich mohli vytiahnuť červenú farbu, ktorú dávali na svoje džbány. Postupne sem prišli Gréci, Portugalci a Angličania. Ideme na najvyšší vrch ostrova, kde neexistujú cesty a žiadne trasy. Stačí sa vydať len tam, kam vám ukážu. Dramatické údolia, čisté jazierka a ostré štíty. Obrovský kontrast oproti bielym plážam s pieskovými dunami. Aj teplota tu klesá o 20 stupňov menej. Nezasadil Jules Verne svoj príbeh práve sem? Každá minúta je vyplnená doživotným zážitkom.
Sanaá
Hlavné mesto Jemenu je ako z rozprávky Tisíc a jednej noci. Už ma otravovalo pri každom dni písať o neuveriteľnom zážitku, ale kde zažijete staré hlinené 8. poschodové domy z 8. či 10. storočia? A ešte v tom ľudia bývajú? Keď niekde inde potrebujete vedieť ako ľudia voľakedy bývali, potrebujete navštíviť múzeá, ale v Sanáá to máte všetko naživo. Vidíte tamtú ťavu na priedomí domu? Ešte lisuje slnečnicový olej ako iné ťavy pred 500 rokmi. Uličky plné remeselníkov. Jedna sa venuje kováčom, druhá koreninám a tretia truhlárom. Do toho vizuálne nebíčko dotvárané starými karavasarajmi, obchodníckymi domami, starými hradbami, ale hlavne starými domami. Keď som pred týmto mestom považoval za najkrajšie Damašek či Jeruzalem, Sanaá u mňa vyhrala na plnej čiare.
Mesto však musíte navštíviť pred 14:00! Inak sa všetko zavrie a krajina stíchne… Prečo? Ako hovorí sprievodca, celý takmer 15 miliónový národ začne žuť qat. Ide o ľahkú drogu, ktorá je v Európe zakázaná. Dáte si malé lístočky pod peru a jemne žujete. Opojná chuť, ktorá vás privedie do stavu, že nevnímate realitu okolo seba a máte sklené a červené oči ako angorský králik. Je jedno či ste mladý, starý, chromý, všetci qatujú. Dokonca aj pošta či úrady zatvárajú pred 14:00, aby si zamestnanci stihli kúpiť qat a pripojiť sa k celonárodnej radovánke.
Aj prezident qatuje! Idem do obchodu si niečo kúpiť a predajca ani nevníma, čo mu vravím. Sám si vypýtam, sám si zoberiem, zaplatím a sám si aj vydám! Podľa mňa informáciu, že som bol v obchode spracoval až na druhý deň. Na večer som pozvaný šéfom hotela na čaj a na qat! Na začiatku padne pár zdvorilostných slov, pozvanie na zelené lístočky a po 20 minútach si vlastník hotela sám dáva otázky a na ne aj odpovedá. Čo ma však jemne zarazilo, odkladá si vedľa seba svoj postriebrený kalašnikov. Fotím sa, pózujem a po chvíli zavolá na 8 ročného syna, nech prinesie zo stola najnovší makarov. Zbraň sa tu berie ako u nás doma, keď chlapec má mať svoj nožík. Preto, keď vojdete do Jemenu, nejeden chlap má len tak na pleci zbraň. Len tak… Jemen je proste orientálna exotika.
Hadramawt – cesta do stredoveku
Preletíme do údolia Wadi Hadramawt. Najslávnejšie údolie Blízkeho východu, dlhé 200 kilometrov je domovom drahého kadidla, ktoré ľudstvo používa už od nepamäti. Pochádza práve odtiaľto, ale aj skvelý med. Dokonca aj miestni vedia, kde je Slovensko, lebo máme skvelý med. Údolie sa spomína aj v biblii a v koráne. Dedinky, mestečká a mestá sú zasadené do vyprahnutých skál. Na jednej vyhliadke, kde turisti neboli už zopár mesiacov prichádza za mnou veľmi decentne upravený pán. Dáme sa do družného rozhovoru o islame a o európskej kultúre. Nič násilné, je vidieť, že je veľmi vzdelaný. Aké je to tvoje meno? Prvé tri mená som nezachytil, ale Bin Ladin už áno. Zamrazilo ma, ale vytrhol ma z trápneho ticha. Neboj, rodina v arabskom ponímaní je veľmi veľká, niekoľko stovák členov. Jemne sa uklonil a poprial nám všetko dobré.
Vrcholom cesty je Šibam, ktorý prezývajú aj Manhattan púšte. Viac než 500 mrakodrapov z blata zo 4. Storočia. Hlinené mrakodrapy v tesnom zástupe tu stoja nehnute stáročia. Nekonečné prechádzky a tá večná otázka ako by sa toto všetko dalo odfotiť a preniesť kus atmosféry domov. Radšej som nad tým mávol rukou a išiel dať si s domácimi ich obľúbené hublabubla, čo je vodná fajka a silný čierny čaj s kardamónom a pri tom mečový tanec jemenských chlapov, ktorí žujú qat. Posledný večer s dokonalými zážitkami. Nechcete aj vy vyskúšať niečo netradičné? Rozprávka Tisíc a jednej noci je aj dnes reálna. Jemen Vás dostane a budete sa pýtať, prečo ste o ňom doteraz vedeli tak málo.
Máš otázky na článok ,,Jemen – orientálna exotika“? Daj do komentu a radi odpovieme.
Ako sa dostať do Jemenu? Prečítaj si komplexné rady tu.
Autor
Čítať viac článkov