Nezdobia ho moderné mrakodrapy, no aj tak ho považujú za Púštny Manhattan. Mesto, v ktorom sa pred viac ako štyristo rokmi zrodili výškové budovy. Na ich vznik dokonca nepotrebovali ani oceľové konštrukcie.
Čo je to vlastne mrakodrap? Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem ako budovu s veľkým počtom poschodí. Definícia je bezpochyby správna, no údajne nepresná. Čo znamená veľa poschodí? Každý vie, ako mrakodrap vyzerá, no neexistuje presná definícia, ktorá by ho jasne identifikovala. Definícia mrakodrapu je odlišná, podobne ako architektonické diela naprieč planétou.
Za prvý uznávajú ten chicagský
Home Insurance Building s desiatimi poschodiami, ktorého nosnú konštrukciu navrhol Wiliam Le Baron Jenny. Považuje sa prvý mrakodrap. Vznikol v roku 1885 v Chicagu. V čase, keď „maximálne využitie plochy“ začínalo hrať významnú rolu. Dôvod bol jasný – veľký nárast cien pôdy, používanie oceľových konštrukcií a vynález výťahu.
Staršie sa nepočítajú?
Desaťposchodové budovy však existovali už aj v starom Ríme, výťahy v nich ťahali mulice alebo otroci. Budovy takéhoto typu však nie sú v súlade s ľudskou predstavou mrakodrapu. Nie sú totiž štíhle ako tie oceľové. Ikonická predstava tradičného mrakodrapu nesúvisí len s počtom poschodí, ale so štíhlou konštrukciou. Nie všetky mrakodrapy však musia byť moderné a lesklé.
Chicago púšte
Na Blízkom východe, uprostred púšte, leží mesto mrakodrapov. Nie je to Dubaj, od toho má ďaleko. Jeho mrakodrapy nie sú moderné ani oceľové.
Vznikli z vápna pred viac ako štyristo rokmi. Na západ od bývalého sultanátu a guvernorátu Hadramaut v Jemene leží mesto Šibám. V zozname svetového dedičstva UNESCO sa dá nájsť aj ako Manhattan púšte alebo Chicago púšte.
Prečo Chicago alebo Manhattan?
Má od nich na míle ďaleko, no história ich cestičky preplietla. Začala sa písať ešte v čase, keď skupinka starých beduínov zanechala nomádsky spôsob života. Usídlila sa na mieste dnešného Šibámu, blízko oázy, ktorá napájala ich plantáže.
Pri nich vystavali dvojposchodové domy. Čím viac sa plantáže rozrastali, tým viac sa mesto zväčšovalo. Kedysi išlo dokonca o významnú zastávku karavanu na ceste s korením a kadidlom. Roky ubiehali, až kým v 16. storočí oblasť nezasiahli prudké prívalové dažde, ktoré zničili staré domy z nepálskych tehál.
Nastal čas, aby sa zo Šibámu stalo Chicago. Aby mesto ochránili pred ďalšími prívalovými dažďami, vystavali ho na vrchole výbežku. Jeho plocha bola však primalá a domov priveľa, rozhodli sa preto vystavať výškové budovy. Kým v Chicagu za maximálnym využitím plochy v 19. storočí boli vysoké ceny, v Šibáme to bola snaha vystavať na vrcholku všetky domy.
Aké boli jemenské mrakodrapy?
Nie boli, ale sú. Existujú totiž dodnes a mnohé stále obývajú rodiny. Majú 11 poschodí, čiže viac ako 40 metrov do výšky. Sú to rodinné mrakodrapy, začínajú garážami a končia spálňami. Na rozdiel od oceľovej konštrukcie ich drží spálené blato, omietka z miestneho vápenca a palmové drevo. Odoláva „asi“ dobre, tým, že prežili cyklóny, povodne, ale aj ťavie útoky. I keď v roku 2008 tropický cyklón poškodil bahenné veže. No nielen prírodné katastrofy ohrozujú mesto. V roku 2015 Islamský štát odpálil v Šibáme bombu, ktorá niektoré veže poškodila. Následne mesto zaradili do zoznamu ohrozených pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Architekti veria, že i keď Jemen postihla najväčšia humanitárna kríza súčasnosti, ľudské činy nezničia Púštny Manhattan, starý takmer 500 rokov.
Autor
Čítať viac článkov