V Japonsku sa okrem tradičných kimono šiat rozšírila aj iná „móda“. Je ňou návšteva kurzov. Nie však hocijakých. O tieto sa zvýšil záujem v krajine až štvornásobne. Učia na nich prirodzený stav, na ktorý po troch rokoch v respirátoroch zabudli. 

Hoci sa prípady koronavírusu stále objavujú, mnohí vnímajú pandémiu, ktorá ochromila celý svet, len ako minulosť. Obdobie, ktoré svet preverilo, ovplyvnilo, vyskúšalo a zmenilo. Vírus stále koluje, no väčšina vlád už otočila list knihy a mnohým bezpečnostným opatreniam dala adiós. 

Pandémiou skrytý problém

Japonsko tiež odložilo respirátory, no zostalo pod nimi kopec práce. Po troch rokoch ich nosenia totiž mnohí domáci zistili, že sa zabudli usmievať a smiať. A to aj napriek tomu, že Japonci boli jedni z mála, ktorí rúška alebo respirátory nosili aj pred pandémiou ako ochranu pred alergiami alebo znečistením.

Japonské riešenie

Jedna z mála vecí zadarmo je úsmev. Táto fráza však v Japonsku stratila svoje opodstatnenie. V mnohých japonských mestách sa naprieč krajinou začali objavovať nové kurzy. Hoci existovali už aj pred pandémiou, na popularite získali až po odložení rúšok. Úsmev kedysi nestál nič a prinášal mnoho, Japonci si zaň poriadne priplatia. Hodinové individuálne sedenia stoja viac ako 55 eur. Po koronavíruse tvár mnohých Japoncov totiž zostala ako skamenená. 

Boom úsmevu

Kurzy úsmevu vznikli ešte pred pandémiou, mnohí však po pandémii začali úplne odznova. Dopyt po lekciách každodenne rastie. Len v uplynulých mesiacoch musela jedna z lektoriek úsmevu vyškoliť viac ako 23 nových lektorov. A hoci pandémia na jednej strane jej novovzniknutému podnikaniu uškodila, koniec nosenia rúšok jej dopomohol.

Hrdinka úsmevu

Je ňou lektorka Keiko Kawano. The New York Times o nej hovorí ako o trénerke úsmevu, ktorá klientov učí opäť sa usmiať. Keiko Kawano pracovala ako moderátorka v rádiu, kde sa pravidelne rozcvičovala prostredníctvom hlasových artikulačných cvičení. Keď ich prestala využívať, zistila, že jej úsmev začal miznúť. Kútiky úst sa dvíhali ťažšie než predtým. 

„Ľudia trénujú svaly tela, ale nie svaly tváre.“

Keiko Kawano, NYT

Inšpirácia v joge

Kawano sa naučila, ako fungujú svaly na tvári a poznatky aktuálne zúročuje v praxi pod heslom: Viac úsmevov, viac šťastia. Napriek tomu, že nevyštudovala odbor podobný medicíne, stala sa tamojšou odborníčkou na prácu s tvárovými svalmi. Inšpirovala sa v joge a na sedeniach kladie dôraz na posilnenie zygomatických svalov, teda výrazových svalov tváre. Tréningový kurz pomáha nielen zlepšiť mimiku, ale aj zvýšiť sebavedomie.

Populárne medzi

Kurzom nechcú Japonci docieliť len „vrásky úsmevov“, ale najmä lepšiu kariéru a začlenenie sa do predpandemického života. Medzi návštevníkmi kurzov sú najmä predajcovia alebo úradníci, ktorí chcú na svojich obyvateľov pôsobiť príjemnejšie. Kurzov sa zúčastňujú aj študenti umeleckej školy v Tokiu. Pred zrkadlom si prstami naťahujú kútiky úst smerom dohora. Lekcie si platia aj dôchodcovia. Viaceré firmy zaplatili dokonca pre svojich zamestnancov a ich rodiny školenia úsmevov.

Zdieľaj tento článok