Ak sa povie Izrael, mnohí ľudia si predstavia Jeruzalem a známy Skalný dóm, ktorý sa vypína nad celým posvätným mestom. Zlatá kopula žiari a vábi každého pútnika ako maják. Pod sebou ukrýva najposvätnejšie a najdôležitejšie náboženské miesta pre Židov, kresťanov a moslimov. Článok „Izrael alebo kde je najposvätnejšie miesto?“ sa zamýšľa, kde je to najdôležitejšie miesto
Moslimovia veria, že skala v centre Dómu je tá, po ktorej v roku 621 vystúpil Mohamed v sprievode anjela Gabriela na Nočnú cestu do neba. Tam sa radil s Mojžišom a pred návratom na zem dostal moslimské modlitby.
V judaizme je skala miestom, kde Abrahám podstúpil skúšku, ktorá mala preveriť jeho oddanosť Bohu tým, že mal obetovať svojho syna Izáka. Moslimovia veria, že táto udalosť sa týkala iného Abrahámovho syna, Izmaela a stala sa v púšti Mina, kam ročne putujú milióny moslimov.
Skala bola pravdepodobne miestom, kde uložili Archu zmluvy počas Prvého chrámu. V období Druhého chrámu bola na tomto mieste hlavná svätyňa Chrámu, tzv. Kodeš ha-kodašim, Najsvätejšia svätyňa. Rabínska legenda tiež hovorí, že tento kameň je základným kameňom celého sveta a je jeho stredom.
Kresťania veria, že na mieste súčasného Dómu dal v období Byzantskej ríše Konštantín Veľký postaviť malý kostol nazvaný Chrám svätého Cyrila a svätého Jána, neskôr zväčšený a premenovaný na Chrám Svätej múdrosti.
Na jednom mieste sa prelínajú tri veľké náboženstvá a ak toto všetko viete, pochopíte, prečo je toto miesto dôležité pre všetkých. Saladinova odpoveď na otázku, čo preňho znamená Jeruzalem: „Nič a zároveň všetko“ je viac ako výstižná. Lenže čo ak je všetko ináč? Vedeli ste, že niektoré židovské náboženské skupiny hovoria, že všetky tieto udalosti sa stali na inom mieste? Viem si predstaviť, ako ste teraz zdvihli obočie a neveriacky pozeráte na tieto riadky. Nie, určite sa teraz nedozviete zaručenú a jedinú pravdu. Len iný pohľad inej židovskej skupiny, ktorú sme navštívili a vypočuli sme si ich interpretáciu. Samaritáni patria medzi najstaršie židovské skupiny a podľa ich názoru je miesto, kde mal Abrahám obetovať Izáka, trochu severnejšie.
Samaritáni
Samotní Samaritáni sa pokladajú za priamych potomkov hebrejských severných kmeňov Efraim a Manasses. Po smrti Šalamúna (vládol približne v rokoch 970 – 931 pred Kristom a niektorí historici hovoria, že je to mýtická postava) sa jeho kráľovstvo rozdelilo na dve časti – Severné nazývané aj Izraelské kráľovstvo a Južné nazývané aj Judské kráľovstvo. Severné kráľovstvo tvorilo 10 kmeňov a jeho hlavným mestom bola Samária. V roku 722 pred Kristom ho dobyli Asýrčania. Obyvateľov odvliekli do zajatia a na ich miesto presídlili asýrskych kolonistov, ktorí sa premiešali s ostatným obyvateľstvom. Po návrate z babylonského zajatia po roku 538 pred Kristom začali Židia obnovovať Jeruzalem a jeho Chrám. To spôsobilo, že Samaritáni sa úplne odlúčili a vytvorili si vlastný kult s niektorými židovskými prvkami. Niekedy okolo roku 388 pred Kristom si Samaritáni postavili vlastný chrám na vrchu Garizim, ktorý považovali za posvätný. Stavba chrámu znamenala definitívny rozchod so židovstvom. V roku 128 pred Kristom tento chrám zničil Ján Hyrkanos, pretože Samaritáni kolaborovali so Seleukovcami.
A my práve smerujeme k hore Garizim pri palestínskom meste Nábulus. Keď sem kráčame, cítim iný Izrael. Ak idete do Jeruzalema, prostredie vám pripomína nejakú skalnú krajinu. Tu ste obklopení zelenými kopcami, úrodnými poliami a sviežim vzduchom. Nie je tu tak horúco a necítite, že ste niekde na Blízkom východe. Prostredie je tu oveľa pohostinnejšie. Po 90 minútach konečne prídeme k bráne, ktorá chráni jednu z najposvätnejších a možno najdôležitejších uctievaných hôr. Priznám sa, že o hore Garizim som doteraz nepočul, ale zároveň sa teším, čo sa dozviem. Toto na cestovaní milujem: môžete cestovať celý život a vždy sa naučíte niečo nové. Napriek tomu, že som bol v Izraeli niekoľkokrát, stále objavujem nové poklady. Poklad je v tomto prípade nová informácia, ktorá dotvára mozaiku sveta. Vďaka kamarátovi Nimrodovi sa nás ujíma chlapík menom Ovadia, ktorý je vnukom najvyššieho duchovného v dedine. Dokonalou angličtinou nám ozrejmuje fakty a pohľad tejto skupiny. Žiadne agresívne vnucovanie pravdy či posmešné argumentácie proti iným. Keď dôjdeme ku skale, kde mal Abrahám obetovať svojho syna Izáka, pomáha si Starým zákonom. „V Starom zákone sa hovorí, že oblasť obetovania bola plná zelene a úrodných polí. A čo vidíte vy?“ Keď sa pozrieme okolo seba, vidíme to, čo sa píše v Starom zákone. „Pozrite sa, my veríme, že toto je to miesto – aj preto, lebo okolie Jeruzalema je plné skál,“ povie mladý Samaritán a usmeje sa. „Nás Samaritánov je už len necelých tisíc. Voľakedy nás bolo vyše milióna, ale časy sa menia. Samaritánom sa nemôžeš len narodiť, ale aj sa správať podľa našich tradícií. Môže ti v žilách prúdiť naša krv, ale treba uchovávať aj naše tradície a zvyky.“
Celé toto miesto na mňa pôsobí veľmi pokojne a cítim sa tu veľmi príjemne. Dlho som nemal z nejakého miesta taký dobrý „vibe“ ako práve tu. Možno si to nahováram, všetko je možné, ale určite odporúčam, aby ste sa sem prišli pozrieť a vypočuť si iný názor na svet. A viete, aký výrok mi napadol, keď sa za nami pri odchode zatvorila brána? Výrok Sokrata „Viem, že nič neviem“. Celý Izrael je popretkávaný príbehmi a je len na vás, ktorému budete chcieť veriť. Lebo tých právd je v tejto krajine sakramentsky veľa.
Máte otázky na článok „Izrael alebo kde je najposvätnejšie miesto?“ Dajte do komentu a radi zodpovieme