Irak je kolíska našej civilizácie. Územie medzi Eufratom a Tigrisom patrilo hlavne v období staroveku medzi centrá vtedajšieho známeho sveta. Asi nikomu nemusím pripomínať notoricky známe historické územia ako Mezopotámia alebo dávne a slávne mestá ako Babylon, Uruk či Ur. Ako to dnes vyzerá na týchto miestach? Zničila ich vojna, alebo naďalej oslňujú svojou krásou? Ďalší článok „Irak alebo ako vyzerajú jeho pamiatky“, ktorý vám priblíži momentálnu situáciu
Babylon asi každý pozná. Mesto bolo založené v 2. polovici 3. tisícročia pred naším letopočtom. Hlavným mestom sa stal až za Chammurapiho. Babylon bol dokonca najväčším mestom na svete, nad ktorým ochkali vtedajší cestovatelia. Počas novobabylonského obdobia tu bol jeden zo siedmich divov sveta – Semiramidine visuté záhrady. V roku 539 pred naším letopočtom mesto dobyl Peržan Kýros II. Veľký, čím zničil Novobabylonskú ríšu.
Aj ja sa teším na dnešný deň, keď konečne uvidím na vlastné oči slávne mesto, o ktorom som sa učil na vysokej škole a tak trochu nás trápili s Chammurapiho zákonníkom. Tušili ste, že práve v tejto oblasti vznikli prvé písané zákony a písmo? Smerujem do epicentra svetových dejín. Babylon vždy fascinoval rôzne civilizácie. Stačí si len spomenúť na renesančných maliarov, ktorí prenášali na plátno svoje idealistické predstavy o Babylone.
Babylon ma však trochu sklamal. Saddám Husajn sa rozhodol, že turisti nebudú obdivovať klasické vykopávky, ale že mesto akoby nanovo vybuduje. Namiesto archeologických jám a pozostatkov pôvodných múrov sa pozerám na necitlivý zásah nedávnych budovateľov. Neviem ako vy, ale ja dávam prednosť tomu, ak je miesto v pôvodnom stave a radšej si predstavujem, ako to asi vyzeralo. Pocit autentickosti nezachránil ani malý kúsok pôvodných historických múrov. Najviac ma šokovalo, že iracký diktátor si postavil jeden zo svojich palácov nad daným miestom a vyzerá to, akoby sa povyšoval nad históriu. Alebo chcel ukázať svoj božský pôvod? Neviem, ale Babylon ma mierne sklamal.
Ako som odchádzal s rozpačitými pocitmi z Babylonu, tak som bol nadšený mestom Ur.
Ur bol štát na juhu Mezopotámie a jeho dejiny siahajú až do obdobia 5-tisíc rokov pred naším letopočtom. Hoci je mesto stále na 90 % neodkryté, dostane vás. Celému priestoru dominuje veľkolepý zikkurat, ktorý predstavoval nielen centrum mesta, ale aj dôležité hospodárske centrum. Práve v meste Ur je najlepšie zachovaný zikkurat v celom Iraku a Iráne. Nikde nikoho, len ja na samotnom vrchu s pohľadom na mesto, kde sa tiež tvorili dejiny. Tušili ste, že odtiaľto pochádza biblická postava Abrahám? Starý zákon, Tóra, ale aj Korán považujú Abraháma za jednu z najdôležitejších postáv svojej viery. A ja som na mieste, kde možno vznikali nové náboženstvá. Pocit výnimočnosti dopĺňa aj fakt, že všade, kam stúpim, mi pod nohami škrípu staroveké črepy. Koľko môžu mať rokov? Koľko tisíc rokov tu len tak ležia a ja sa po nich prechádzam? Je to sen? Odrazu sa mi vybavia všetky tie prednášky nášho profesora na vysokej škole, ako zanietene hovorí o meste Ur. Keby tak teraz tušil, že som tu, zblázni sa od radosti. Aj pre takéto pocity cestujem tisíce kilometrov, aby som to zažil. Dotknúť sa, ovoňať a predstaviť si. S kamarátmi Peťom a Števom sa neveriacky na seba pozeráme, či je toto skutočnosť.
Irak je raj pre všetkých milovníkov histórie. Takmer každé mesto alebo dedina sú niečím výnimočné. Ďalším kúskom histórie, ktorý vás chytí za cestovateľské srdce, je Samarra, kedysi hlavné mesto Abbásovského kalifátu v 9. storočí. Z mesta sa už veľa nezachovalo, ale atypický minaret tu stojí dodnes. Bol postavený v roku 852 nášho letopočtu a týči sa ako púštny maják do výšky 52 metrov. Minaret je výnimočný tým, že ak chcete vyliezť na samý vrch, musíte ísť točitým schodiskom po okraji, kde nie je žiadne zábradlie. Doteraz som liezol na minarety cez vnútorné schodisko, ale tu sa držím stien minaretu, lebo mám problém s výškou. Krok za krokom sa točím na vrchol, z ktorého mám najlepší výhľad široko-ďaleko. Pod mojimi nohami je mesto a stará mešita, kam smerujú milióny pútnikov. Práve v meste Samarra je pochovaný 10. a 11. imám, ale o nich si povieme neskôr.
Obával som sa, že pamiatky budú po vojne v oveľa horšom stave, ale som príjemne prekvapený. Tam, kde som bol, boli historické stavby dobre zachované bez viditeľných vojenských zásahov. Je veľké šťastie, že svet nestratil tieto unikáty, ktoré odzrkadľujú našu históriu. A popritom tajne dúfam, že Irak sa raz vráti na cestovateľskú mapu a budú sem prúdiť cestovatelia. Táto krajina si to zaslúži.
Čo si myslia domáci o Saddámovi? Prečítajte si tu
Máte otázky na článok „Irak alebo ako vyzerajú jeho pamiatky“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Autor
Čítať viac článkov