Mestá či krajiny nepreslávia len mohutné katedrály, športové víťazstvá či najvyššie mrakodrapy a luxusná gastronómia. Niekde sa píšu hlbšie a silnejšie príbehy. Toto gruzínske mesto je ako Verona. Shakespearovu lásku v talianskych uličkách Verony každoročne hľadajú desaťtisíce návštevníkov. Podobne prichádzajú aj do tohto gruzínskeho mesta, chcú sa tu tiež nadýchnuť lásky. Inej, no rovnako tragickej.
Narodili sme sa unavení a žijeme preto, aby sme odpočívali. Gruzínske príslovia majú naozaj štýl, hoci niektorí by možno upravili jeho záver, žijeme, preto, aby sme sa zamilovali. Pri návšteve Gruzínska totiž rozhodne natrafíte aj na tento príbeh lásky. Stačí len vybrať sa do hlavného mesta juhozápadného regiónu Adjaria – Batumi.
Batumi – mesto obchodu a turizmu
Hoci Gruzínsko preslávilo najmä dobré víno, kaukazské štíty a výborná gastronómia, prímorské letovisko Batumi posledné roky rastie na popularite. Uplynulé roky sa ocitá medzi novými turistickými a investičnými destináciami Európanov. Vravia mu aj prekvapivý klenot Čierneho mora. Neskrýva kvantum starodávnych pamiatok, ale futuristické mrakodrapy, modernú sviežu architektúru a prímorskú 7-kilometrovú promenádu z 19. storočia. Zdobia ju kiosky, kaviarne, ale aj umenie o symbolickom milostnom príbehu.
Oceľová Socha lásky
Každý deň sa na chvíľu stretnú, aby sa opäť opustili. Reč je o Soche lásky, o soche Muž a Žena v gruzínskom meste Batumi. Točia sa ďaleko od seba, hoci v reále mali k sebe veľmi blízko. Ich láska bola taká veľká, že ju zhmotnili až do 8 metrov z oceľovej konštrukcie. Nedajú sa v Batumi takpovediac prehliadnuť. Pohybom totiž rozprávajú svoj príbeh. Divadlo začína o 19.00, sochy sa k sebe priblížia, aby si dali bozk a objali sa. Pohyb trvá približne 10 minút, keď sa od seba vysvietené opäť vzdialia. Musela to byť veľká láska, keď inšpirovala gruzínsku sochárku Tamaru Kvesitadze, aby ju zvečnila. Vlastne aj bola, preto ich nazývajú…
…Romeo a Júlia z Kaukazu
Ich rody neboli znepriatelené. Bránili im viac kultúrne a náboženské prekážky a nakoniec vojna, ktorá ich rozdelila. Azerbajdžanský moslimský šľachtic Ali sa zamiloval do gruzínskej kresťanskej princeznej Nino. Moslim a kresťanka – prvý problém. Prišiel aj druhý – 1. svetová vojna. Potom, čo vojna zasiahne do ich životov, Ali zomrie. Aj preto ich nazývajú kaukazský Romeo a Júlia. Doba sa zmenila, no tragédia zostala rovnaká.
Ide o skutočný príbeh?
Existujú dva tábory. Kým jeden tvrdí, že príbeh o Alim a Nino je založený na skutočnej udalosti, ten druhý je presvedčený, že sú to imaginárne postavy a výplod fantázie Kurbana Saida. Dokonca diskutujú aj o pôvode a autorstve diela. Príbeh „Ali a Nino: Príbeh lásky“ napísal údajne rodák z Azerbajdžanu Lev Nussimbaum, práve pod pseudonymom Kurban Said.
Prepojenie Európy a Ázie
Stopy tu nezanechali len Peržania, Rimania, Turci, Arabi, Mongoli, ale aj sochárka Tamara Kvesitadze. Jej Socha lásky nie je len o láske medzi Alim a Nino, predstavuje spojenie dvoch odlišných kultúr, prepojenie Európy a Ázie a spolupatričnosť za hranicami krajiny priamo na križovatke ciest medzi dvoma svetadielmi.
Autor
Čítať viac článkov