Samec a samica korytnačky slonej vo výskumnej stanici Charlesa Darwina, kde nájdete čiastočne popísanú jeho evolučnú teóriu, fotografie z toho obdobia, no a samozrejme aj zvieratá ako hlavných aktérov celej teórie.
Puerto Ayora, Santa Cruz
Čierny leguán maskujúci sa medzi čiernymi lávovými skalami na Playa de la Estación.
Puerto Ayora, Santa Cruz
V ostrovných vodách nemôžu chýbať raje, manty, veľryby a takisto nespočetné množstvo morských rýb a morských plodov, ktoré sú zároveň aj miestnymi pochúťkami na tanieri, ako tieto čerstvo ulovené a pripravené ryby v miestnej vonkajšej reštaurácii.
Puerto Ayora, Santa Cruz
V oceáne robia spoločnosť morským korytnačkám aj miestne žraloky z viacerých druhov, či už klasické mäsožravé, žraloky galapágske bylinožravé ako na fotografii, alebo dokonca žraloky kladivohlavé. Na niektorých miestach v mori existujú žraločie jaskyne, kde sa môžete dostať aj vy a pri žralokoch si veru aj zaplávať.
Puerto Ayora, Santa Cruz
Pelikány na Galapágoch sú niečo ako vrabce na Slovensku – je ich všade až príliš. Niektoré druhy zvierat sa už tak naučili symbioticky nažívať s ľuďmi, že ich len málokedy niečo odplaší. Takto sa pelikány potulujú po miestnom prístave, pozorujú tamojších rybárov a čakajú na moment, kedy si od nich uchmatnú nejakú tú čerstvú rybu.
Puerto Ayora, Santa Cruz
Pelikán galapágsky uprene hľadí do objektívu autora.
Puerto Ayora, Santa Cruz
Leguán galapágsky menšieho vzrastu v pozadí s miestnymi porastmi.
Puerto Ayora, Santa Cruz
Jeden z typických vtákov na ostrovoch nazývaný lávová čajka v miestnom prístave.
Puerto Ayora, Santa Cruz
Červeno-žltý krab galapágsky je typickým domácim živočíchom, ktorého v desiatkach kusoch vidieť na všetkých lávových skalách. Konkrétne tento takto odpočíva na Playa de la Estación. Treba dodať, že pre človeka je veľmi ťažké dostať sa do tesnej blízkosti takéhoto kraba bez toho, aby mu neušiel alebo sa mu neskryl niekde pod najbližšiu skalu. O fotografoch, ktorí chcú mať exkluzívne zábery unikátnych krabov v celej kráse, ani nehovoriac.
Puerto Ayora, Santa Cruz
Vidieť a pozorovať na vlastné oči takto jesť korytnačku sloniu je neopísateľný moment. Hneď ako by si všimla, že v okolí nie je sama a je niekto cudzí v jej prítomnosti, prestane jesť, stiahne sa do svojho panciera a nastaví svoj obranný režim. Takto voľne pohybujúce sa korytnačky slonie uvidíte v tzv. Komplexe mokradí (El complejo de los humedales), ako súčasť prírodnej trasy z Puerto Villamil až po Múr sĺz (Muro de las Lágrimas). Trasa sa dá prejsť buď pešo alebo si prenajmete bicykel v miestnej požičovni a prejdete to na ňom, počas čoho bicyklujete pomedzi korytnačky prechádzajúce po ceste alebo ich pozorujete v kríkoch a porastoch naokolo.
Komplex mokradí, Isabela
Detailný záber tuleňa galapágskeho spiaceho na jednej malej pláži.
Komplex mokradí, Isabela
Po korytnačkách sú najznámejším endemitom jaštery. Tieto čierne leguány veľkých rozmerov nájdete povaľovať sa takpovediac všade, kde sa pozriete. Väčšinou sú v nehybnej polohe len tak obzerajúc všetko naokolo, alebo driemu vyhrievajúc sa na rovníkovom slniečku niekde na skalách. Pozoruhodným faktom je, že tieto endemické jaštery sa prírode prispôsobili natoľko, že majú presne takú istú silno čiernu farbu, akú má väčšina kameňov a skál na súostroví, takže ich v mnohých prípadoch ani nevidno vďaka úžasnému maskovaniu. Práve sa pozeráte na špecifického leguána morského (Amblyrhynchus cristatus), ktorý ako jediný jašter si svoju potravu hľadá výhradne v mori a doshuje najväčších rozmerov.
Komplex mokradí, Isabela
Na ostrovoch sa vyskytuje aj vták, ktorý ako jediný nie je radený k letcom, ale plavcom a niekedy sa vôbec pochybuje, či naozaj ide o vtáka. Je ním tučniak galapágsky, ktorý je svetovým unikátom z dvoch dôvodov. Ide o najmenšie tučniaky na celom svete a ako jediné sa nachádzajú na rovníku a na severnej pologuli Zeme. Dorastajú do 50 cm a vážia asi 2,5 kg.
Las Tintoreras, Isabela
Galapágy sú ostrovy sopečného pôvodu s doteraz aktívnymi sopkami, k čomu prislúcha aj tamojšia krajina. Väčšinou je povrch ostrovov veľmi suchý, obrastený nízkymi porastmi, či suchými trávami. Hlavne pri pobreží všade nájdete čierne lávové skaly, s ktorými splývajú ich miestni nájomníci, a síce čierne jaštery. Na niektorých miestach je pôda vysušená a červená ako antuka na tenisovom kurte. Vlhká klíma so suchým prostredím vytvára na tomto kúsku Pacifiku naozaj zaujímavý ekosystém.
Puerto Ayora, Santa Cruz
Typická krajina ostrovov – čierne lávové skaly, vysoké kaktusové stromy a suché prostredie. Tieto ostrovné kaktusy majú podobu vysokých stromov, aby ich miestne zvieratá (hlavne korytnačky slonie) nemohli len tak ľahko zjesť. Príroda vždy vie, ako to má zariadiť.
Puerto Ayora, Santa Cruz
Michal spoločne s Charlesom Darwinom rozmýšľa o evolučnej teórii a pôvode druhov. Hoci sa o tom na Slovensku všetci učia na základnej aj strednej škole, veľa ľudí ani doteraz nevie, kto na tejto fotografii naozaj je.
Dňa 15. septembra 1835 prišla na Galapágy britská expedícia vedená kapitánom Robertom FitzRoyom na vykonanie prieskumov a kartografie, keďže súostrovie mali na zozname málo navštevovaných miest svetovými moreplavcami. Expedícia mala vo svojom tíme aj mladého anglického prírodovedca Charlesa Darwina. Strávil na ostrovoch vyše mesiac, počas ktorého skúmal, bádal a pozoroval živočíchy a rastliny, ktoré sú endemity a teda sa nenachádzajú nikde inde na planéte, len na tom mieste. Jeho pozorovania ho viedli k napísaniu svojho najväčšieho a najznámejšieho diela vedeckej literatúry pod názvom Pôvod druhov (resp. O pôvode druhov), ktoré publikoval dňa 24. novembra 1859. Trvalo mu 22 rokov, aby spísal svoje veľdielo do knihy. Vďaka Darwinovým štúdiám publikovaných v jeho diele, ktoré opisovalo evolučnú teóriu zvierat, sa tieto ostrovy preslávili aj v celom svete.
Puerto Ayora, Santa Cruz
Najznámejším endemitom žijúcim na ostrovoch sú korytnačky slonie, ktoré sú najväčšími a najstaršími suchozemskými korytnačkami na celej planéte. Hlavne kvôli nim sú ostrovy navštevované turistami z celého sveta.
Pôvodne existovalo 14 druhov týchto obrých korytnačiek, avšak 3 druhy z nich už vymreli v priebehu 19. storočia a ďalší druh Chelonoidis abingdonii vymrel prednedávnom, kedy posledná žijúca korytnačka z daného druhu pod menom osamelý George umrela dňa 24. júna 2012. Nielenže bola posledná z druhu, ale bola aj najstaršia zo všetkých vtedy existujúcich. Odhaduje sa, že George sa dožil medzi 90 až 120 rokov, pretože sa nevie, kedy sa presne narodil.
Korytnačia farma El Manzanillo, Santa Cruz
Korytnačky sa hneď po narodení stávajú samostatnými jednotkami, ktoré sa musia naučiť v prírode fungovať úplne samé bez svojich rodičov, pretože korytnačka nakladie a zahrabe svoje vajíčka na určitom mieste a následne odíde preč. Preto žiadna korytnačka vlastne svojich rodičov ani nepozná. Všetky obrie suchozemské korytnačky žijú voľne v prírode a môžu sa pohybovať kdekoľvek. Galapágy predstavujú jedno veľké prírodné spoločenstvo, takže všetky zvieratá sú chránené, majú umožnený voľný pohyb a ľudia sa k nim môžu na určitú vzdialenosť priblížiť a zažiť neopakovateľný prírodný zážitok. Nie je nad to čupieť pri obrovskej korytnačke a pozorovať ju ako prežúva svoj trávnatý obed. Na ostrove Santa Cruz sú vybudované rozsiahle farmy, kde na každom rohu vidíte v tráve vytŕčať korytnačí pancier. Turisti sem chodia, aby videli, ako korytnačky spolunažívajú v ich prirodzenom spoločenstve.
Korytnačia farma El Manzanillo, Santa Cruz
Veľkou zaujímavosťou je, že tieto obrie korytnačky gigantických rozmerov nie sú len endemitmi na Galapágoch, ale ešte aj vrámci daných ostrovov sú endemitmi na jednotlivých ostrovoch z nich a medzi sebou sa nemiešajú. Napríklad na najľudnatejšom ostrove Santa Cruz žijú korytnačky z druhu Chelonoidis nigrita, na ostrove San Cristóbal žije druh Chelonoidis chathamensis, na ostrove Isabela žije viacero druhov v dôsledku obrovskej rozlohy samotného ostrova, a síce druhy Chelonoidis guntheri, vicina, vandenburghi, becki a microphyes. A takto by sme mohli pokračovať ďalej s každým ďalším ostrovom. V histórii sa nikdy ešte nestalo, že by sa dve korytnačky z odlišných druhov spárili a vzišla by z toho korytnačka s pomiešanými druhmi. Vzhľadom na ďalekú vzdialenosť daných ostrovov to prakticky ani nikdy nie je možné.
Korytnačia farma El Manzanillo, Santa Cruz
Tretím najtypickejším zvieraťom na Galapágoch je tuleň galapágsky, zo španielskeho prekladu známy aj ako morský lev. Po krátkom sledovaní správania tuleňov prídete na to, že sa správajú ako psíky. Na pohľad veľmi milé stvorenia s veľkými hnedými očami, ktoré potrebujú spať, jesť, oddychovať a plávať v mori. Materská láska nie je typická len u ľudí, ale samozrejme u všetkých živých tvorov. Takto sa maminka stará o svoje novonarodené mláďa.
Puerto Baquerizo Moreno, San Cristóbal
Pohľad na hlavné mesto Galapágov – Puerto Baquerizo Moreno. Paradoxom je, že ostrov Isabela je najväčší, ostrov Santa Cruz zase najobývanejší, ale hlavné mesto celých Galapágov sa nachádza až na treťom veľkom ostrove San Cristóbal a má okolo 7 tisíc obyvateľov.
Puerto Baquerizo Moreno, San Cristóbal
Na severnej časti ostrova San Cristóbal je známym vrch Tijeretas, z útesu ktorého vidíte všade naokolo a pod sebou máte malý záliv s azúrovou vodou určený na potápanie. Pohľad z tohto vrchu je taký ďaleký, že dokonca je vidno aj malinký ostrovček León Dormido (v preklade spiaci lev), ktorý na fotografii nevidno, pretože leží viac napravo.
Tijeretas, San Cristóbal
Obľúbená pláž Playa Mann na ostrove San Cristóbal, kde sa tulene a ľudia spoločne kúpu v mori a potom slnia na pláži.
Puerto Baquerizo Moreno, San Cristóbal
Gozdilla na prechádzke. Najväčšie kusy leguánov dosahujú dĺžku až jedného metra vrátane dlhého chvosta. Jedinečnou situáciou je, keď uvidíte tieto jaštery medzi sebou zápasiť. Väčšinu času sú však pokojné, až takmer nehybné, a nemá ich čo vyviesť z ich pokoja. Okrem veľkých jašterov tu nájdeme aj tie menšie, klasické jašteričky, ktoré poznáme aj od nás.
La Loberia, San Cristóbal
Tulene vychádzajúce z mora na známom mieste La Loberia v južnej časti ostrova San Cristóbal, kde je množstvo tuleňov, krásne pláže, lávové skaly a nebezpečné útesy.
La Loberia, San Cristóbal
Michal Hertlík
Cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií. Aj vďaka veľkým znalostiam španielskeho jazyka sa najviac cíti doma práve v Latinskej Amerike. Miluje všetko latino – krajiny, hudba, tanec, jedlo, ľudia, jazyk. Píše veľa cestovateľských článkov a reportáží pre slovenské aj české magazíny, prezentuje krajiny na cestovateľských podujatiach a organizuje vlastné fotografické výstavy. Zaujímavosťou je, že okrem zbierania bežných vecí ako známky, pohľadnice, mince, či bankovky, zháňa po celom svete tradičné masky typické pre kultúru danej krajiny, z ktorých má doma na stenách už pozoruhodnú zbierku.
Michala môžete sledovať alebo kontaktovať cez nasledujúce sociálne siete:
FACEBOOK: Michal Hertlík https://www.facebook.com/mhertlik
FACEBOOK FANPAGE: Michal Hertlík / traveller & photographer
INSTAGRAM: michalhertlik https://www.instagram.com/michalhertlik/
NATIONAL GEOGRAPHIC: https://yourshot.nationalgeographic.com/profile/1769250/
Ako sa na Galapágy dostať? Pozri cestovateľské rady tu.
Autor
Čítať viac článkov