Prinášame ti na stránke Travelistanu exkluzívny rozhovor so skúseným cestovateľom Petrom Dosedlom, ktorý je momentálne v Sýrii a na vlastné oči vidí momentálnu situáciu.
Aleppo bolo asi jedno z najviac zničených miest počas vojny. Aký je tvoj pohľad? Je vidieť nejakú pomalú prestavbu?
Už včera podvečer, keď som dorazil a navštívil predmestia či dedinky v provincii Aleppo, bolo cítiť rozdiel. Toto sa nedá predstaviť. Nedá sa to len tak bez povšimnutia prejsť. Toto zažiješ a zostaneš strnulo v takom divnom rozpoložení. Vojnová zóna. Ako zo starých ruských filmov o oslobodzovaní Európy. Dnes ale tie najpostihnutejšie časti mesta, to nie je že ulica, dve, ale celé štvrte.
Chodil som hodiny pomedzi totálne rozbombardované domy. Všade steny dostrieľané od guliek. Šrapnelmi z granátov roztrhané markízy. Nenájdeš jedno nerozbité okno. Ohorené palmy. Dokonca nájdeš nábojnice. A nestretneš pomaly živú dušu. Najsilnejším zážitkom bolo, keď som vošiel do jedného domu a našiel tam normálny bunker ostreľovača. Obložený mechmi z pieskom. A hore stolička. Strieľne. Ale život sa vracia. Nájdeš štvrte, iba pár ulíc, ktoré ani neboli postihnuté.
Každého bude zaujímať bezpečnostná situácia. Ako to v Sýrii dnes vyzerá? Ktoré miesta si už navštívil resp. ešte navštíviš?
Miestni hovoria a ja môžem len potvrdiť, že situácia v Damasku je taká, ako v ktoromkoľvek inom európskom hlavnom či veľkom meste. Stať sa môže čokoľvek a kdekoľvek. Po tom, ako skončil konflikt, radikálov buď vyhnali, alebo skončili ešte horšie. Režim prezidenta sa snaží mnohými policajnými a najmä vojenskými check pointmi a hliadkami preventívne robiť represiu, čo v ľudskej reči znamená pôsobiť odstrašujúco. Naša cesta začala v Damasku, kde sme videli staré mesto, ale aj totálne zničené okrajové časti mesta.
Prešli sme cestu do Aleppa, ale nie priamo, to je nemožné, lebo medzi mestom Homs a Aleppo sú ešte stále vojenské jednotky Sýrskej slobodnej armády a sýrskej Al Kajdy. Čaká nás ešte Homs, ďalšie mesto postihnuté vyčíňaním radikálov a ak všetko pôjde podľa plánu, ako prví cudzinci po konflikte.
Ako sa líšili tvoje predstavy pred cestou s realitou, ktorú vidíš?
Úprimne? Zvádzal som asi prvýkrát v živote vnútorný boj, či sem ísť alebo nie. Každý už videl nejaký ten film, kde islamisti uniesli “západniara”. Toto nie je organizovaná čistá prehľadná krajina, kde môžeš s pokojom povedať, nič sa nemôže stať. Ale platí opak. Zatiaľ.
Ľudia túžia po normálnom živote. Sýria nie je úplne radikálna moslimská krajina a ani nikdy nebola. Je tu obrovský počet kresťanov patriacich k ortodoxnej cirkvi, a tak na každom kroku vidíš mešitu a za rohom kostol. Nie je to nič výnimočné. Žili tak tisícročia. Veď aj samotný Damask je najdlhšie obývaným hlavným mestom sveta už viac ako 8000 rokov. Odvšadiaľ sa ozýva “welcome”, starí, mladí, muži, ženy.
Cítia, že návrat turistov znamená návrat starého spôsobu života. Nikde som sa nestretol s negatívnym prístupom, odmietaním či dokonca útokmi, ani len slovnými. Úsmev. Pozdrav Salaam odzbrojuje. A i keď narazíš na málo ľudí hovoriacich anglicky, dohovoríš sa. Sú priateľskí a pohostinní. Vojna ich naučila podeliť sa. Dnes som sa túlal uličkami zničeného starého mesta Aleppo a dostal som toľko pozvaní na obed, čaj či kávu, že ani mesiac by mi nestačil, aby som všade pozvanie prijal. Radi sa odfotia či zapózujú.
Ako si sa dostal do Sýrie? Koľko taká cesta stojí?
Priznám sa, že Sýria nebola medzi mojimi prioritnými destináciami, ale ako to už v cestovateľskom živote chodí, čo neplánuješ, podarí sa na prvý krát. Saudskú Arábiu som tiež neplánoval a podarila sa za pár týždňov. Niekto čaká na povolenie mesiace či roky. Počas rokov, ktoré cestujem, mám okruh priateľov, ktorých cestovanie živí a poniektorí z nich majú skutočne netradičné “cestovateľské chúťky” a predstavy. Austrálčan Ben z Young Pioneer Tours je jedným z nich. Nie nadarmo je jeho heslo: vezmeme ťa do destinácie, kam by tvoja mama nikdy nechcela, aby si šiel.
No a po pár neúspešných pokusoch za posledné 2 roky je toto prvá cesta, ktorú sa podarilo zorganizovať. Je pravdou, že na víza a ďalšie povolenia sme čakali asi 4 mesiace, ale sme tu. A aj tieto riadky píšem dokonca z Aleppa, ktoré bolo po Raqqah, čo bolo hlavným mestom samozvaného islamského kalifátu, postihnuté najviac. I keď podľa toho čo vidím, je možné polemizovať, ci bola viac postihnutá Raqqah, keďže na Aleppo sa radikáli “vyřádili” najviac. Cesta nie je celkom lacná, treba počítať s letenkami do Bejrútu, ktorý je východiskovou stanicou a odkiaľ sa presúva po zemi do neďalekého Damasku, hlavného mesta Sýrie. S hraničnými vybavovačkami to zvládate asi za 5 hodín. Pričom na samotných hraniciach strávite 2-3 hodiny. Inak treba počítať s nákladmi asi 1600-1900€ a plus cena leteniek.
Pokračovanie rozhovoru bude za týždeň, kedy Peťo príde zo Sýrie.
Zatiaľ si môžeš prečítať ako sa vieš dostať aj ty do tejto krajiny.
Autor
Čítať viac článkov