Vianočný jin a jang z iného kúta sveta. Škorica a Vianoce idú ruka v ruke. Jej príchuť nás prenáša do zimných mesiacov a k rozohriatym krbom či k hrubým dekám. Robí to už desaťročia, škorica patrí totiž k najstarším koreninám sveta. V Číne ju používali už v roku 2 500 pred Kristom, no aj napriek tomu odtiaľ nepochádza. Jej pôvod bol vždy tak trochu záhadou. Dokonca potvrdil, že ani grécki filozofi a historici neboli bezchybní. A hoci si to o nich zvyčajne myslíme, mýlili sa v bežných veciach, napríklad aj v pôvode škorice.
Kým v ázijskej a arabskej kuchyni dominuje škorica takmer neustále, u nás pripomína skôr chuť Vianoc. Dnes sa už nachádza takmer vo všetkých kuchyniach sveta, no nebolo to vždy tak.
Starovekí grécki filozofi a historici si toto korenie vážili a ešte ho aj skúmali. Aj napriek tomu urobili niekde vo výpočtoch asi chybu. Boli presvedčení, že ide o špeciálne korenie. No nie pre jeho chuť… Verili, že ho zbiera stvorenie známe ako škoricový vták.
Vták plný mýtov
Príbehy o škoricovom vtákovi kolovali. Každý filozof si ho však dotvoril po svojom. Napríklad Herodotos vnímal vtáka ako obyvateľa Arábie, ktorý pravidelne odlietal do neznáma, aby odtiaľ priniesol kúsky škorice. Neskôr z nich na útesoch staval hniezda. Miestni obyvatelia chceli škoricu získať a tak rozhádzali pod hniezdo kúsky mäsa. Vták mäso považoval za potravu a tak ho priniesol do hniezda. Kvantum mäsa však hniezdo zaťažilo, až sa postupne rozpadlo. A namiesto mäsa zem zaplnili kúsky škorice. Obchodníci ju pozbierali a údajne vzali na trh.
Skryté bohatstvo
Dnes už je jasné, že škoricový vták neexistoval a že škorica pochádza zo Srí Lanky, kde sa získava z vnútornej kôry škoricovníka. Lákavý príbeh by však žiadny „odborník na škoricu“ neodobril. Príbeh je dnes už bezvýznamný, no vtedy pomohol údajne ekonomike Srí Lanky, Indie či Mjanmarska.
Miestni obchodníci si s najväčšou pravdepodobnosťou vymysleli škoricového vtáka, aby ním odradili nových európskych obchodníkov. Kto mal v tom čase korenie, mal aj moc a bohatstvo. Ak by škoricu predstavili ako ľahko dostupný druh korenia, zvedaví konkurenti by rýchlo začali hľadať zdroje. Starovekí Gréci a Rimania preto žili roky v klamlivej domnienke.
Bohatý škoricový monopol
Aj napriek mýtu sa škorica stala jedným z prvých korení v starovekom obchodnom svete. Dokonca o nej existuje viacero zmienok aj v Biblii. Indonézskymi plťami ju po „škoricovej ceste“ priviezli do východnej Afriky, odkiaľ ju miestni obchodníci dostali až na rímsky trh. Potom, čo v 17. storočí Holanďania ovládli Cejlón, získali aj monopol obchodu so škoricovníkmi. To im zabezpečilo vysoké zisky, až dokým sa tento monopol nevytratil a škoricu začali pestovať aj v iných tropických zónach.
Škorica nad zlato
Teplá sladká voňavá chuť. Kým v Andách z nej vyrábajú likéry, v Maroku ju pridávajú k mäsu do tažinu a v Mexiku do kakaového nápoja Chilate. Jej aróma aktuálne putuje kuchyňami a prináša do nich kúsok bohatstva v podobe Vianoc. Kedysi jej bohatstvo malo inú formu. V Egypte ju využívali na balzamovanie a v stredovekej Európe slúžila na náboženské obrady. Pravdupovediac, to že bola cennejšia ako zlato, jej zostalo až dodnes. Vianoce v kruhu blízkych a s pohárom punču so škoricou je viac ako zlato.
Autor
Čítať viac článkov