Jemen bol takmer vždy mimo svetového diania. Krajina, ktorá sa ukrýva na dne saudskoarabského polostrova, sa zvíja ako choré zviera v špirále vojen takmer 60 rokov. Ani Afganistan nemá takú dlhú krvavú občiansku vojnu ako Jemen, ktorý bol v stredoveku nazývaný aj „Šťastnou Arábiou“. Dnes je to krajina, kde sa šťastie hľadá len veľmi ťažko. Čo sa to vlastne deje v Jemene a hlavne prečo?
Na to, aby sme pochopili súčasnosť, musíme sa pozrieť do minulosti. Územie Jemenu bolo po stáročia rozdelené medzi jednotlivými klanmi. Hrdí a odbojní obyvatelia Jemenu sa napriek tomu stali v 16. storočí súčasťou Osmanskej ríše. Do toho postupne vstupuje Anglicko, ktoré sa zameralo na strategický prístav Aden. Práve v 19. storočí sa výrazne rozvinul svetový námorný obchod. Aden bol vstupnou bránou nielen do Červeného mora, ale aj do Indického oceána. Keď v roku 1869 dokončili Suezský kanál, význam Adenu mimoriadne vzrástol. Osmanská a Britská ríša si rozdelili územie Jemenu, a tak bol položený základný kameň súperenia medzi severným a južným Jemenom.
V roku 1922 sa po prehratej 1. svetovej vojne rozpadla Osmanská ríša. V severnej časti Jemenu zjednotil duchovný vodca Yahya Muhammad domorodých bojovníkov, ktorým sa podarilo vyhnať Turkov a nastoliť Mutawakkilitské kráľovstvo.
Juh zostával pod kontrolou Britskej ríše, pre ktorú bola trasa do Indického oceánu najvyťaženejšou obchodnou tepnou. Cez ňu sa dovážali nerastné suroviny. Briti zostali v Adene až do roku 1967, keď bola vyhlásená Juhojemenská ľudová republika. V roku 1970 sa tento názov upravil na Jemenskú ľudovodemokratickú republiku.
Sever krajiny – kráľovstvo – sa zmietal v občianskom nepokoji. Kráľ dával vraždiť a zatvárať opozíciu, prišlo niekoľko pokusov o prevrat, ktoré boli nakoniec úspešné v roku 1962, keď vyhlásili Jemenskú arabskú republiku (skrátene Severný Jemen).
V roku 1972 došlo k prvej jemenskej vojne, ktorá vyústila do zjednotenia krajiny. Lenže to dlho nevydržalo a animozita dvoch krajín, etník, náboženských etník a hlavne prebiehajúca studená vojna dala zelenú krutým bojom.
Mnoho konfliktov vo svete sa zastavilo kolapsom ZSSR a ukončením takzvanej studenej vojny. ZSSR prestalo financovať a vojensky podporovať Južný Jemen. 22. mája 1990 si k jednotnému stolu sadli reprezentanti oboch táborov a vyhlásili spoločnú republiku. Motívom k zjednoteniu bol nález veľkých ropných ložísk medzi severným a južným Jemenom. Jemen by dnes možno vyzeral rovnako ako Omán alebo Spojené arabské emiráty, keby sa jeho predstavitelia nepohádali pre peniaze. Obyvateľom a predstaviteľom bývalého južného Jemenu sa začalo zdať, že majú menší podiel zo zisku, oprášili teda zbrane a po štyroch rokoch sa vrhli do ďalšej vojny.
V roku 2010 zasiahla mnohé arabské krajiny vlna protestov proti vtedajším politickým elitám. Nespokojnosť pramenila hlavne z toho, že mladí nemali prácu, politici rezignovali na základné fungovanie štátu a neriešili všadeprítomnú korupciu. Inak to nebolo ani v Jemene, kde spoločnosť začala protestovať proti vtedajšiemu prezidentovi Alímu Abdalláhovi Sálihovi. Ten bol počas protestov zranený a sľúbil rezignáciu. Svoj sľub splnil v roku 2012 a odovzdal moc viceprezidentovi Abd Rabu Mansurovi Hadihovi. Ten sa snažil začať rozhovory so všetkými skupinami občianskej spoločnosti rovnako ako so šiítskou skupinou Húti, ktorá ovláda hlavne Severný Jemen.
Severný a Južný Jemen boli na ceste k ďalšej dlhej občianskej vojne. Napätie medzi Severným a Južným Jemenom rástlo aj preto, že boli objavené veľké podzemné zásoby ropy medzi Jemenom, Saudskou Arábiou a Ománom. Už aj tak rozhádaná krajina sa začala ešte viac hádať o prerozdelení peňazí z ropy. Kto koľko získa? A prečo tamtí majú viac a my menej?
Keď som bol v Jemene v rokoch 2009 a 2010, už vtedy sa vo vzduchu vznášalo napätie. Južný Jemen mal odrazu pocit, že bude doplácať na Severný Jemen; chcel si nechať peniaze viac-menej pre seba. Vládni vojaci, ktorí nás vtedy sprevádzali, boli v Južnom Jemene stále nervózni a báli sa skôr o svoje životy ako o naše. Napätie sa dalo krájať.
Aby toho nebolo málo, do celého konfliktu sa zapojila Saudská Arábia, ktorá od 2014 bombardovala nielen šiítske jednotky, ale aj civilné objekty. Saudskú Arábiu vojensky podporili mnohé arabské krajiny ako Spojené arabské emiráty, Kuvajt alebo aj Egypt. Šiítov, čiže Severný Jemen zas podporil hlavne Irán, ktorý sa bojí narastajúceho vojenského vplyvu v regióne. Irán vystupuje v tejto vojne ako ochranca šiítov a marketingovo vystupuje ako mierotvorca. Lenže tak ako Saudská Arábia, aj Irán vypúšťa svoje ozbrojené drony nielen na pozície v Jemene, ale aj v Saudskej Arábii. Dôvodom súperenia týchto dvoch regionálnych hráčov je opäť ropa. Ak Saudi získajú ropné ložiská, vybuduje sa veľký ropovod cez územie Jemenu a mal by sa vybudovať aj prístav. To sa nepáči Iránu, ktorý by prišiel o veľké poplatky do svojej štátnej pokladnice za prepravu lodí cez Hormuzský prieliv. Situácia sa každým dňom a rokom stáva neprehľadnejšou a ukončenie konfliktu je v nedohľadne. Saudi chcú zvíťaziť a nestratiť svoj vplyv na domácej scéne a Irán nechce prísť o zisky z lodnej dopravy. A hádajte, kto na to najviac dopláca? Domáci.
Jemen teraz čelí na mnohých miestach, ktoré postihli boje, humanitárnej kríze. Takmer 20 miliónov Jemenčanov je v situácii, ktorá si vyžaduje humanitárnu pomoc. Sedem miliónov osôb čelí podľa Organizácie spojených národov smrti vyhladovaním. Jemen je na pokraji svetového záujmu. Verte, že denníky o tejto kríze informujú dosť, len ľudia si k článkom nenájdu cestu. Veď koho by zaujímalo, kde ten Jemen je.
Ako pomôcť Jemenu? Že sa oň začneme zaujímať. Ak ste nadobudli pocit, že o tejto krajine viete málo, začnite si postupne hľadať informácie. Tento článok nie je a ani sa netvári, že je hĺbkovou sondou do daného konfliktu. Chce vám len zľahka priblížiť, o čo tu vlastne ide a že svet je komplikovanejší, než si myslíme.
Máte otázky na článok „Čo sa to deje v Jemene“ Dajte do komentu a radi odpovieme.
Prečo cestujem do krajín, kde je vojna? Prečítajte si článok tu