Aké je to existovať na miestach, kde je stále okolo mínus 30°C? Dá sa na to zvyknúť? A čo to robí s technikou? V článku ,,Čo s vami robí extrémna zima alebo ako to zvláda technika“ sa venujeme práve tejto téme.
Zima na Čukotke trvá od októbra do začiatku mája. Teplota môže klesnúť aj na mínus 55°C! To však nie je najväčším problémom tohto regiónu. Je ním vietor, ktorý buď príde od Kamčatky, alebo od Severného ľadového oceánu a dosahuje rýchlosť aj 200 km/h. A vtedy pocitová teplota je na oveľa nižších hodnotách. My sme o týchto podmienakch vedeli, respektíve sme ich okúsili na vlastnej koži pred dvomi rokmi, keď som bol Čukotke na snežných skútroch.
Pri prílete na Čukotku a vyjdení z letiskovej haly dostanete svôj prvý teplotný šok. Chceme sa poriadne nadýchnuť, ale mráz nám poriadne stiahne pľúca. Keď sa nadýchneme nosom, okamžite sa nám vytvárajú jemné kryštáliky v nose a ani nie za minútu máme bielu špirálu na očných viečkach a na brade. Čím je chladnejšie, tým viac ťa vie ľadové kráľovstvo paralyzovať.
Napríklad vytiahneš si svoj mobil, že ideš spraviť prvý záber. Dáš si dole rukavicu a… Za minútu máš tak zamrznutý prst, že ťa to až bolí. Niekedy ho ani necítiš. Povel, ktorý si dal prstu pri stlační spúšte, nevie doraziť na miesto určenia. Ten pocit by sme prirovnali, ako keď máš strpnutú ruku počas spánku.
Keď nie si poriadne oblečený, zima ti pripomenie, kde si spravil chybu. Zabudol si si zakryť trochu uši? Máš ich hneď necitlivé. Dal si si slabú vrstvu na nohy? Tvoje stehno ti príde ako keby bolo cudzie.
Tu nefunguje to, že si oblečený za pár sekúnd. Musíš si všetko dobre premyslieť. Mám rukavice? Mám dvojitú vrstvu na nohách? Ponožky sú poriadne teplé? Napríklad, keď sme šlapali na ľade, tak sme mali 3-4 vrstvy. Pohybom sme sa zohrievali a oblečení sme boli, ako keby doma na Orave pri mínus 5°C. Ale hneď ako sme zastavili, dali sme si páperovú bundu, lebo pot okamžite zamrzol. Raz som si musel vymeniť ponožku. Ako som vytiahol nohu zo snehúľ, začala sa vytvárať ľadová vrstva na ponožkách. To všetko dokáže mráz v týchto končinách.
Ráno sme mali zamrznuté všetky veci. Goretexová bunda vyzerala ako keby bola v posmrtnom kŕči, ponožky stáli v kúte a rukavice mali presne ten tvar ako pred 8 hodinami, len s tým rozdielom, že boli zamrznuté. A teraz si predstav, že to dávaš všetko na svoje telo. Nádhera. Svojím teplom to rozmŕzaš a cítiš, ako veciam vdychuješ život. Fascinuje nás zima, ale zároveň desí, lebo ak spravíš chybu, si v keli.
A technika?
Čím je chladnejšie, tým životnosť batérií rýchlejšie klesá. Ak by si mal techniku len tak pohodenú, zima stiahne batériu na nulu. Pri mínus 40°C ti mobil vypovie poslušnosť, externé baterky ti budú hlásiť, že nie sú nabité a fotoaparáty sa dajú do nefunkčného stavu.
Preto treba techniku, hlavne batérie chrániť a držať ich celý čas čo najbližšie pri tele. Náhradné baterky, rovnako ako aj mobil, sme mali obalené vo vlnených obaloch vyrobených z ponožiek a tie sme mali vložené vo vreckách na mikine, či vnútorných nohaviciach. Aby boli čo najbližšie pri zdroji jediného tepla naokolo – nášho telesného tepla.
V noci sme spali s technikou tak, že sme ju dali do spacáku. Všetky batérie spali s vami – powerbanky, batérie do foťáku, či mobil. Len týmto spôsobom sa dali ochrániť od zničujúceho mrazu, ktorý z nich vysával energiu. Napríklad na nabíjanie hodiniek a telefónu, ktorý sme mali zapnutý len v leteckom režime, si každý z nás zobral tri 20 000 mAh powerbanky. Tie vydržali až do konca. Dokonca je možné, že by sme to zvládli len s jedinou. Ale vždy je lepšie mať zálohu. Do bezzrkadlovky Panasonic LUMIX GH5, ktorú sme mali hlavne na točenie záberov do plánovaného dokumentu sme zobrali 8 náhradných batérií. Avšak vďaka ich neustálemu noseniu na tele sme úplne vyčerpali len 2 z nich. Sami sme boli z tej výdrže prekvapení.
Fotenie a natáčanie je však v týchto podmienkach nesmierne náročné. Každý záber si musí človek dopredu premyslieť a spraviť ho čo najrýchlejšie, lebo zima je neúprosná. Technika sa veľmi ťaťko používa v hrubých rukaviciach, a preto si ich musíte dať dole a používať len tenučké rukavice, v ktorých vám po chvíli krehnú ruky. Pred každým záberom sa musíte rozopnúť, vybrať batériu, vložiť ju do foťáku, zapnúť, odfotiť alebo natočiť, vypnúť, vybrať batériu, vložiť do vlneného púzdra, odložiť čo najbližšie k telu a znova sa zapnúť. A o pár minút to znova. Jedine takto ochránite batérie ktoré máte so sebou.
Akú techniku sme mali?
Mali sme rôzne typy techniky – bezzrkadlovku na natáčanie, zrkadlovku na fotenie a mobily na rýchle zábery. Najviac sme však využívali digitálnu jednookú bezzrkadlovku Panasonic LUMIX GH5 s objektívom 12 – 60 mm LEICA DG. Hlavný dôvod je, že sa osvedčila v náročných podmienkach a kapacita batérie je takmer dvojnásobná ako u podobných modelov od konkurencie. Zapožičanú sme ju mali od špecializovaného obchodu na foto a video techniku Prolaika. Práve tu nám ju poradili a odporučili a musíme povedať, že mali pravdu. Fungovala fantasticky a za celý čas nemala jediný problém s mrazom. Len sme si museli dávať pozor, aby sme ju z vonkajšieho mrazu nepriniesli do vyhriateho stanu, lebo vtedy sa zahmlil objektív a nebolo možné natáčať. Preto zostávala v predsieni stanu v ruksaku a do vnútra sme brali len batérie.
Na filmovanie a fotenie v stane sme využívali iPhone 11 PRO, ktorý sa aj napriek našim obavám osvedčil. Fungoval ako hodinky a za celý čas sa ani raz nevypol, alebo nezamrzol kvôli chladu. Aj nás samotných to šokovalo. Samozrejme, používali sme ho už opisovaným spôsobom – vytiahnuť, natočiť, zabaliť, schovať k telu. Ak ste filmovanie a fotenie obmedzili na čas do dvoch minút, tak iPhone nemal problém. To sme nečakali. Dokonca mu problém nerobili ani prechody z mrazivého vonkajšieho počasia do vyhriateho stanu a bol schopný točiť okamžite.
Taktiež sme mali so sebou ako zálohu zrkadlovku Nikon D5300 pre pípad, že by nám niečo z predošlej techniky zlyhalo. Na tento sme prevažne fotili len v exterieroch a tiež si počínal veľmi dobre. Mali sme len jedinú baterku, ktorú by bolo možné v prípade potreby dobiť cez powerbanku, ale nebolo to potrebné. Keďže sme ju po dofotení pravidelne schovávali pod oblečenie, vydržala nám celých 10 dní na mori.
Základné pravidlo v týchto podmienkach však je, že čím menej elektroniky v sebe technika má, tým lepšie. Preto bolo potrebné dopredu myslieť na to, kde kedy čo vytiahneš a mať premyslené zábery. Každou minútou navyše v týchto šialených mrazoch sa totiž znižuje životnosť. Napríklad Paľo Barabáš mi vravel, že kým technika mala čo najmenej elektroniky, tým dlhšie vydržala. Poďla jeho názoru, dnešná technika vydrží menej v extrémnych mrazoch ako pred 10 rokmi. Ale kto myslí na bláznov, ktorí idú do oblastí, kam nikto nechce ísť?
Ako je to s hygienou v týchto oblastiach? Prečítaj si článok tu
Ak máš otázky na článok ,,Čo s vami robí extrémna zima alebo ako to zvláda technika“ daj do komentu a neskôr odpovieme.
Autor
Čítať viac článkov