V súčasnosti jej vravia kultúrne centrum Medellínu, v minulosti išlo o najnebezpečnejšiu štvrť najnebezpečnejšieho mesta sveta. Kolumbijská štvrť Comuna 13 v súčasnosti vo veľkom láka turistov. Ako sa v nej násilie premenilo na umenie?
Mesto s ťažkou minulosťou, ale zato nádejnou budúcnosťou. Mesto večnej jari, aj tak mu vravia… Reč je o Medellíne. O najnebezpečnejšom meste sveta 80. a 90. rokov minulého storočia.
Odtŕhanie starej nálepky
Medellín už roky prechádza sériou inovácií. Z mesta vrážd sa dokonca dostal priamo do zoznamu najinovatívnejších miest sveta s najlepším životom v Latinskej Amerike. Medzi technologickými zmenami vyniká najmä mestská doprava.
Jediné v Kolumbii
Aj napriek príjemnej celoročnej klíme má Medellín niečo spoločné s lyžiarskymi strediskami. Nie je to sneh pod nohami, treba sa pozrieť smerom nahor. Nad hlavami prechádza Metrocable, teda sedačková lanovka, ktorá sa bežne využíva práve v lyžiarskych strediskách.
Medellín sa stal celosvetovo prvým mestom, ktoré postavilo systém mestských lanoviek určených pre dopravu verejnosti… To však ani zďaleka nie je všetko… Uličky Medellínu majú oproti iným kolumbijským mestám až príliš veľa nadchodov. Po vyšliapaní po schodoch je jasné, kam vedú… Do jediného metra v Kolumbii.
Dá sa ním dostať až do Comuny 13
Stačí nastúpiť na linku metra línea B a doviezť sa na konečnú zastávku San Javier. Oproti iným staniciam je plná ľudí. Mnohí z nich smerujú na „prehliadku“ tzv. Comuny 13.
Štvrte, ktorá na pohľad nevyzerá najprívetivejšie. Kedysi išlo predsa o najnebezpečnejšiu štvrť najnebezpečnejšieho mesta sveta – Medellínu.
Čo je to Comuna 13
V Medellíne sa nachádza 16 komún, no tá 13. skutočne vyčnieva. Koncom minulého a začiatkom tohto storočia ju riadili násilné organizácie, ktoré obchodovali s drogami. Išlo totiž o významnú tranzitnú cestu na vývoz drog.
Bola v rukách gangov, partizánov či polovojenských jednotiek. Násilie, drogy a prostitúciu tu však nahradili hudba, tanec a turisti.
Z násilia k umeniu
Hip-hop, breakdance a rap zachránili mnohým životy a to, že si tanec a hudbu vážia a zveľaďujú, vidno dodnes. Počas prechádzania úzkymi uličkami Comuny 13 znie z každej tretej budovy jasanie. Domáci umelci medzi seba ťahajú turistov, aby si spolu zasrandovali a predviedli im zopár tanečných kreácií.
Pomedzi to vonia upečená kukurica, čerstvé mango alebo ugrilované mäso. Málokto z turistov by v súčasnosti povedal, že sa nachádza v štvrti, kde leží údajne jeden z najväčších masových hrobov v Latinskej Amerike.
Vojenská operácia a jej následky
Nedá si nevšimnúť, že štvrť okrem turistov hýri nádhernými grafitmi. Kým na jednom je vyobrazený medellínsky reggaeton spevák J Balvin, o pár metrov ďalej láka stovky turistov iný grafit. Na prvý pohľad ničím špeciálny, no na ten druhý, jeden z najvýznamnejších. Odzrkadľuje rok 2002, keď sa v oblasti uskutočnila vojenská operácia Orion, pri ktorej prišlo o život viac ako 2 000 civilistov.
Pohyblivá zmena
Turistický priemysel štvrť skutočne pretvára. K pozitívnej zmene prispela najmä výstavba eskalátorov, ktoré obyvateľstvu pomáhajú dostať sa do horných častí štvrte.
Namiesto 3-4 hodín im to trvá len zopár minút. O túto sieť 6 pohyblivých eskalátorov s dĺžkou 485 metrov sa postarala japonská firma v roku 2011.
Z prázdnoty k preplneniu turistami
Namiesto smutného pohľadu zo štvrte mnohí turisti odchádzajú s úsmevom. Obyvatelia komúny sa tiež usmievajú. Vravia, že plaču už bolo dosť. Štvrť totiž skrýva silný odkaz: transformácia, investovanie a umenie dokáže zmeniť osud aj kedysi najnebezpečnejšieho miesta sveta.