V roku 2000 nemala Čína ani kilometer rýchlovlakových spojení. Dnes má dve tretiny všetkých rýchlovlakov na planéte. V prvej časti článku o čínskych rýchlovlakoch si predstavíme čínsku rýchlovlakovú sieť. Pozrieme sa aj na to, ako to vo vlaku vyzerá, ako rýchlo premávajú a ako fungujú.
Čína začala svoju cestu k vysokorýchlostným železniciam začiatkom 21. storočia. Prvú rýchlovlakovú trať, železnicu Qinhuangdao–Shenyang, otvorili v roku 2003. Vlaky tu dosahovali rýchlosť 250 km/h. Bol to začiatok masívneho infraštruktúrneho projektu, ktorý revolucionizoval dopravu v Číne. Na svete neexistuje krajina, ktorá by stavala vlaky alebo železnice takýmto závratným tempom. V roku 2008 si zadali ciele postaviť 25 000 kilometrov rýchlovlakov s maximálnou rýchlosťou 350 km/h. Plán naplnili, dokonca prekonali. Do konca roka 2023 postavila Čína viac ako 42 000 kilometrov vysokorýchlostných tratí, čo z nej robí najväčší rýchlovlakový systém na svete. A Čína stále nezastavuje. Ročne v Ríši stredu postavia približne 3 000 kilometrov rýchlovlakových tratí.
Rýchlosť a rekordy
Čínske rýchlovlaky s rýchlosťou 350 kilometrov za hodinu patria medzi najrýchlejšie vlaky na svete. Ide pritom o konvenčné vlaky, ktoré premávajú po normálnych koľajniciach. Výnimkou je najrýchlejší vlak Číny a najrýchlejšie komerčne premávajúci vlak na svete – Šanghajský Maglev. Ten funguje na systéme magnetickej levitácie, vďaka ktorej dokáže dosiahnuť až rýchlosť 431 km/h.
Najznámejšie rýchlovlakové trate Číny:
Peking–Šanghaj vysokorýchlostná železnica: trať s dĺžkou 1 318 kilometrov spája dve najvýznamnejšie čínske mestá a patrí medzi najvyťaženejšie a najziskovejšie železnice na svete. Cesta trvá 4,5 hodiny.
Guangzhou–Shenzhen–Hongkong Express: trať spája pevninskú Čínu s Hongkongom a podporuje integráciu obrovského rovnomenného ekonomického regiónu v delte perlovej rieky. 142-kilometrová cesta tu trvá 48 minút aj so zastávkou v Shenzhene.
Harbin–Dalian: Prvá rýchlovlaková trať uspôsobená na drsné zimné podmienky. Spojenie prechádza severovýchodnou Čínou, kde môžu teploty klesnúť pod mínus 40°C. Vzdialenosť 921 kilometrov tu rýchlovlak absolvuje za 3,5 hodiny.
Zaujímavosti o čínskych rýchlovlakoch
Objem cestujúcich: Čínske vysokorýchlostné vlaky prepravia ročne viac ako 2 miliardy cestujúcich.
Technologické inovácie: Čína je priekopníkom v oblasti autonómnych rýchlovlakov, ktoré môžu fungovať bez ľudského vodiča. V súčasnosti ich postupne zavádzajú na niektorých tratiach.
Ekologickosť: Rýchlovlaky majú byť v Číne aj ekologickou alternatívou k leteckej doprave.
Ako vyzerajú čínske rýchlovlaky?
Vagóny sú väčšinou otvorené, ako v našich IC vlakoch, a sedadlá sú štyri rozdelené uličkou v prvej triede alebo tri a dve rozdelené uličkou v druhej triede. Na konci vagóna je odkladací priestor na veľkú batožinu. Viete si ju umiestniť aj na rímsu nad hlavou ako v našich vlakoch. Medzi vagónmi nájdete aj WC (jedno európske a jeden šlapák), tiež umývadlo a zásobník s horúcou prevarenou vodou. Vo vlaku je vždy aj jedálenský vozeň, kde majú minimálne nejaké pochutiny. Na dlhších trasách aj kompletný jedálny lístok. Menu je v čínštine, no aj s obrázkami. Na niektorých dlhých úsekoch majú rýchlovlaky aj kupé s posteľami alebo sedačkami. Usporiadanie menia podľa toho, či ide vlak v noci alebo cez deň. Takže existujú aj spacie rýchlovlaky. Najznámejší ide z Urumqi do Xian – 2 500 kilometrov cca 12 hodín.
Budúce plány
Čínske vysokorýchlostné vlaky ponúkajú rýchly, efektívny a pohodlný spôsob dopravy pre miestnych, ale aj pre turistov. V dnešnej dobe sú na cestovanie po Ríši stredu takmer nevyhnutnosťou. Všeobecne fungujú veľmi dobre a zjednodušujú presuny po tak veľkej krajine ako je Čína. Číňania však nelenia a vo výstavbe obrovskej rýchlovlakovej siete pokračujú. Plán je: mať do roku 2035 v Číne 70 000 kilometrov rýchlovlakov. To je “len” o 27 000 kilometrov viac. Je teda pravdepodobné, že plán naplnia minimálne na 100%.
Viac praktických informácii o cestovaní čínskymi rýchlovlakmi sa dozvieš tu. Ak by si si ich chcel vyskúšať s nami pozri sem.