Nikdy by som si nemyslel, že keď prídem do nejakej krajiny, poviem si: „Toto už bude úplne iné cestovanie“. Nikdy som sa nezaradil do prúdu, ktorý nadával na množstvo turistov či na turistické alebo neturistické miesta. Nikdy som neprepadol spomienkovému optimizmu, že za „mojej éry“ to bolo lepšie a výnimočné. Až teraz tu v Nepále, kam som prišiel po znovuotvorení hraníc počas epidémie. Článok „Cestovanie bude iné a bude lepšie“ sa zamýšľa nad novou situáciou.
Ten, kto zažil Nepál alebo Káthmandu pred covidom, si pamätá nielen Thamel, kde to žilo a staré uličky kypeli cestovateľskou atmosférou. Z barov sa šírila hudba, z obchodov aróma vonných tyčiniek a predajcovia ponúkali „best pashmina and kashmina“. Káthmandu bol iný svet. To mesto sa spočiatku nikomu nepáčilo, ale po pár hodinách či dňoch si nejeden z nás povedal, že Káthmandu má niečo do seba.
Mesto som navštívil prvýkrát pred 15 rokmi a odvtedy som sem prišiel vyše 20-krát. Priviedla ma nielen práca sprievodcu, ale aj nostalgia a túžba po oddychu. Pred kovidom som tu stretol „starých cestovateľov“, ktorí zažili Káthmandu v čase hippie road. Títo cestovatelia putovali niekoľko mesiacov z Istanbulu cez Irán, Afganistan, Indiu, až prišli do mesta pod Himalájami. Mal som rád ich spomienky, ale neznášal tie reči, že za ich éry to bolo iné, nekomerčné a dobrodružnejšie. Áno, dobrodružnejšie to bolo, lebo nepoznali knižných sprievodcov, nemali internet a museli sa spoliehať len na seba. S tou komerciou som nesúhlasil, lebo práve hippie road odštartovala komerčné cestovanie za zážitkami. Dlho sme pri pivku Everest rozoberali tieto témy a argumentačne sme sa pretekali. Teraz som sa asi zaradil medzi tých starých hipisákov. Nie, nebojte sa. Nebudem tu teraz tvrdiť, že „za mojej éry“ sa cestovalo lepšie a bolo to nekomerčné. Blbosť. Skôr som prepadol spomienkovému optimizmu, že Káthmandu a Nepál asi začali novú éru. A nielen Nepál.
Počas kovidu som cestoval veľa. Vôbec som sa nezastavil a naďalej som objavoval krásy tohto sveta. Tri mesiace v Kambodži s priateľkou na vtedy „opustenom ostrove“, expedícia do Čadu, Iraku, Jemenu alebo do Somálska. Počas týchto ciest som zistil, že svet sa v cestovaní zmenil. Neviem, či k lepšiemu alebo horšiemu, ale zmenil sa, a práve tu v Nepále som si to celé uvedomil.
Tu nejde o nejaké povinné očkovanie a vypisovanie rôznych formulárov. Víza sme nahradili kovid pasmi, čo ma však vôbec nevyrušuje. K očkovaciemu preukazu so žltou zimnicou a inými očkovaniami som priložil mladšieho brata v podobe kovid pasu. Musím si však zvyknúť, že veci budú iné a cestovanie pôjde iným smerom.
Krajiny sa zameriavajú na výnimočnosť
Prekážali vám preplnené krajiny, miesta a pamiatky? V mnohých krajinách bude tomu koniec. Niekto sa poteší a zajasá: „Konečne!“ Áno, bude určite lepšie, že miesta nebudú preplnené ako v prípade, ak počas víkendu prídete na Čínsky múr, ale budeme si musieť tieto „prázdnejšie miesta“ dopredu rezervovať. Avšak to, čo sa rezervuje, bude aj niečo stáť a lacnejšie to nebude. Už teraz Thajsko uvažuje, že niektoré ostrovy ponúkne len určitému množstvu turistov. „Ostrov navštívi len 500 turistov za týždeň“ hlásal pred mnohými mesiacmi jeden titulok v Bangkok Post. Začína sa vytvárať koncept turistického ruchu, ako ho poznáme z Bhutánu: „Chceš zažiť krajinu bez davu? Priplať si!“
Viem si teraz predstaviť čitateľa, ktorý si víťazoslávne povie, že oni to rýchlo pochopia, keď im tam nikto chodiť nebude. Avšak verte, že svet má veľmi veľa peňazí a tento koncept bude fungovať. Aj o Bhutáne si to ľudia mysleli a hľa… O turistov nemajú núdzu a vychádza im to viac ako dobre. Prosto ľudia peniaze majú a priplatia si.
Áno, krajiny ako Nepál, India či Bolívia týmto smerom dlho nepôjdu. Aj Thajsko bude otvorené pre všetkých, ale skôr spoplatní výnimočnejšie miesta. Nad týmto konceptom však už uvažuje Malajzia či Filipíny.
Je to tragédia?
Verte, že to nevnímam ako tragédiu, ale skôr ako príležitosť. Tí, ktorí odmietnu platiť za niečo viac a je jedno, z akého dôvodu, sa zamerajú na iné oblasti. Začne sa konečne viac objavovať a stratí sa tá lenivosť ísť mimo vychodených turistických miest. Odrazu zistíme, že nielen Tádž Mahal je taký krásny, nielen Maldivy majú úchvatné pláže a Stredná Ázia nie je nebezpečná. Podľa mňa sa zvedavejším cestovateľom a turistom poodhalí oveľa viac krás. Tajne dúfam, že práve spomínaná Stredná Ázia konečne zažije svoj cestovateľský boom, pláže v Mozambiku bude svet považovať za krajšie ako na Zanzibare a ukáže sa, že nielen Havana má také úžasné historické centrum. Svet má toho toľko na ponúknutie, len sme pred kovidom zľahka zleniveli a dali si všetko priniesť na striebornom podnose. Možno sa tak trochu vrátime do čias tých hipisákov, ktorí museli prekročiť svoj prah strachu a nevedomosti.
A možno sa úplne mýlim a o pol roka si poviete, že všetko je úplne ináč. Ako som bol smutný z Káthmandu, kde mnoho obchodov zaniklo a nahradili ich čínske podniky, tak som si za dva dni povedal, že vlastne toto je jedna krásna príležitosť ešte viac objavovať. Tak čo, tešíte sa na to? Ja áno a verte, že to bude jedno veľké dobrodružstvo 🙂
Chceli by ste niečo doplniť do článku „Cestovanie bude iné a bude lepšie“?
Všetky najnovšie blogy nájdete na našej/vašej stránke viď
Autor
Čítať viac článkov