Buzkashī je veľmi drsná jazdecká hra, ktorú hrajú prevažne turkické národy v severnom Afganistane. Jazdci v nej súťažia o získanie a udržanie kontroly nad mŕtvou kozou alebo teľaťom.
Čo je buzkashī
Buzkashī má dve hlavné formy: tradičnú, ľudovú hru známu ako tūdabarāy a modernú vládou podporovanú verziu qarajāy. V obidvoch prípadoch pretekári bojujú o kontrolu nad odrezaným a vypitvaným telom s hmotnosťou od 20 do 50 kg, pričom vypitvané telo je ľahšie. Ani jeden štýl nemá veľa formálnych pravidiel, ale bežná etiketa zakazuje hráčovi hrýzť alebo ťahať za vlasy súpera, chytať opraty súperovho koňa alebo používať zbrane. Tradičné hry tūdabarāy však nemajú formálne tímy a nehrajú sa v jasne definovaných priestorových hraniciach. V hre dominujú skúsení jazdci známi ako chapandāzān, často sú to stovky jazdcov – každý má právo súťažiť. Násilná hra sa môže ľahko zmeniť na skutočné násilie.
Dva tímy, ktoré len zriedka presahujú 10 – 12 jazdcov, zápasia o vymedzené ihrisko s nastavenými vlajkami a kruhmi – „čiernymi miestami“ – ako cieľmi. V stabilnejších časoch boli rozhodcami kábulských turnajov zvyčajne vojenskí dôstojníci, ktorí ovládali hádavých jazdcov.
Zatiaľ čo účastníci môžu považovať buzkashī za veselú zábavu, obe formy hry sa hrajú v implicitne politickom kontexte, v ktorom sa patróni – v severnom Afganistane tradičná elita (cháni) – snažia demonštrovať, a tak posilniť svoju schopnosť kontrolovať udalosti v neustále sa meniacej mocenskej štruktúre krajiny. Patróni chovajú a trénujú kone a najímajú si chapandāzānov, aby na nich jazdili. Jazdci všetkých úrovní zručností sa stretávajú na rôznych slávnostných zhromaždeniach (tūʾīs), ktorých stredobodom je deň alebo viac súťaží buzkashī. Tieto stretnutia sú udalosti orientované na status, ktoré verejne ukazujú sociálne, ekonomické a politické zdroje sponzorujúceho chána – alebo pre qarajāy vlády. V tūdabarāy sa denne hrá niekoľko kôl buzkashī a sponzor udeľuje ceny víťazom každého z nich. Ak sa zdroje sponzora ukážu ako dostatočné a je schopný zabrániť nadmernému násiliu, tūʾī sa vo všeobecnosti považuje za úspech a on získava status; ak sponzor zlyhá, jeho povesť môže byť zničená.
Buzkashī pochádza z nomádskych turkických národov (Uzbekistan, Kazachstan, Turkménsko, Kirgizsko) — pravdepodobne ako zábavný variant obyčajného pastierstva alebo nájazdov, ktorí sa medzi 10. a 15. storočím rozšírili na západ z Číny a Mongolska.
Sen sa splnil
Afganistan sa mi spája s týmto najtvrdším športom. Čítal som o tom a videl som nespočetné dokumenty. Koľkokrát som ateisticky prosil cestovateľského boha, aby sa na mňa usmialo šťastie a konečne som mohol vidieť tento netradičný šport! Niekto tam hore si však povedal, že na to mám čas, nemusím všetko vidieť. „My máme hodiny, ale Afganci majú čas,“ povedal mi Mahdi. Na buzkashī treba mať šťastie. „Neexistuje pevný plán, kedy sa tímy stretnú. Ak sa stretnú, tak sa stretnú. Neoznamujú to cez sociálne médiá, veď mnoho hráčov mobil ani nemá.“ A to je možno to krásne.
Šťastie sa na mňa usmialo počas ôsmej návštevy Afganistanu. Len tak. Z ničoho nič sa prihlásilo a ukázalo svoju krásu. Ako v dokonalom gýčovom filme sa v slnkom zaliatom údolí medzi mohutnými horami Hindúkušu tri dediny rozhodli, že si zahrajú buzkashī. Ako to vyzerá? Aké chrániče používajú jazdci? Pozrite si to v našom krátkom videu, ktoré vám ukáže nielen krásu, ale aj tvrdú realitu hry. Nie každý ju dokáže pochopiť.
Chceli by ste sa niečo spýtať na článok „Buzkashī je najtvrdší šport na svete“? Dajte do komentu a radi odpovieme.
Autor
Čítať viac článkov