Hranica medzi Azerbajdžanom a Arménskom je v neustálom pohybe a keby nebolo sporu o Náhorný Karabach… „Keby“ však neexistuje a realita je tvrdá, výbušná a hlavne veľmi neurčitá. V dnešnej časti sa pozrieme nielen na tento kus sveta, ale vysvetlíme si v základných črtách konflikt a ako vyzerajú hranice medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Článok „Bizarné hranice sveta“ vás prenesie na Kaukaz.
Krátka história konfliktu
Nagornyj znamená v ruštine hornatý. Kara je po turecky čierny. A bach je z perzštiny a označuje záhradu. Náhorný Karabach je neuveriteľný mix všetkých týchto vplyvov a súvislostí. Vyše tri desaťročia trvajúci konflikt medzi dvoma kaukazskými krajinami zanecháva za sebou každý rok niekoľko desiatok mŕtvych, ale aj oveľa väčšie jazvy, ktoré sa nedajú vyliečiť.
Ako povedal môj obľúbený poľský autor Wojciech Gorecki v knihe Planéta Kaukaz: „Kaukaz je sud s pušným prachom.“ Nikde inde to človek neuvidí lepšie ako práve tu.
Po rozpade Sovietskeho zväzu si začali azerbajdžanskí Arméni nárokovať právo na nezávislosť regiónu Náhorný Karabach a na zjednotenie s Arménskom. Vypukol krvavý konflikt, ktorý trvá dodnes s rôznymi prestávkami. „V hlavnom meste Jerevan sa stávalo, že chlapov na ulici miestna arménska polícia lapala a posielala na neďaleký front,“ hovorí mi kamarátka, rodená Arménka, na hraniciach medzi Arménskom a Náhorným Karabachom. Práve Karabach je neuznaný štát OSN. Vykazuje síce prvky nezávislosti, ako je vlajka, hranice, štátna hymna, ale nikto neuznáva túto samozvanú krajinu – okrem Arménska, ktoré mu garantuje suverenitu.
V čom je teda problém?
Problémom boli hranice nakreslené ešte za čias Stalina, ktoré vôbec neodzrkadľovali historický vývin. Všetky krajiny bývalého ZSSR bojujú s týmto nechceným dedičstvom prakticky doteraz. Krásnym príkladom je nielen Kaukaz, ale aj známejší Uzbekistan, ktorý sme preberali v predchádzajúcom článku o „Bizarné hranice sveta“.
Genialita Stalina spočívala v tom, že myslel niekoľko desaťročí dopredu. Tušil, že keby sa niektorá krajina odtrhla, bude mať hranice podľa posledných úprav a vzniknú pre to spory a vojny.
Náhorný Karabach, ktorý dlhodobo patril Arménsku a žilo tu vždy viac Arménov, mal v roku 1991 pripadnúť Azerbajdžanu. S tým nesúhlasili Arméni žijúci nielen v Arménsku, ale aj v Náhornom Karabachu a zrodila sa dlhá vojna. Podľa medzinárodného práva má nárok na Náhorný Karabach Azerbajdžan, lebo bol prijatý úzus o hraniciach vytvorených počas existencie ZSSR, a to už vieme, že boli nakreslené necitlivo a bez historickej pamäti.
Preto sa stalo, že ešte pred poslednou vojnou sa časť Azerbajdžanu Nachčivan nachádzala mimo materskej krajiny a oddeľoval ju pás územia Arménska. Ak ste sa chceli dostať z Nachčivanu do Azerbajdžanu, tak ste buď leteli pravidelnou linkou Nachčivan – Baku, alebo ste prešli po zemi, ale veľkou okľukou cez Irán. Samozrejme, že po poslednej vojne by sa mal Nachčivan spojiť s materskou krajinou, ale bohvie, ako to bude vyzerať o pár dní, týždňov alebo rokov.
Pozrime sa však aj na Arménsko a ako hranice ovplyvňujú život v tejto krajine. Arménsko susedí s Tureckom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Iránom. Avšak hraničné prechody s Tureckom a Azerbajdžanom nie sú priechodné, sú až do odvolania uzavreté či už pre domácich, alebo turistov. Dôvod? Azerbajdžan nám je už jasný a Turecko je pre arménsky národ dlhodobo nepriateľ číslo jeden. Je to z dôvodu, že Turci sa doteraz neospravedlnili za genocídu počas prvej svetovej vojny, keď osmanské vojská zabili vyše 1,5 milióna Arménov. Turci argumentujú, že sa nemajú za čo ospravedlniť, lebo vtedy nebola Turecká republika, ale Osmanská ríša, za ktorú nemôžu prevziať zodpovednosť. Na druhej strane sú však minulí a súčasní tureckí predstavitelia hrdí na bývalých osmanských vládcov. Začarovaný kruh, ktorý je čoraz zamotanejší a naráža na hradbu neotrasiteľných argumentov z jednej i druhej strany. A aby ste v tom mali ešte väčší chaos: Ararat, posvätnú horu všetkých Arménov, pri ktorej údajne pristála Noeho archa, daroval Lenin po prvej svetovej vojne ako znak priateľstva Turkom. Arménov sa nik nepýtal, Lenin jednoducho venoval Turkom bájnu horu, na ktorú teraz so smútkom hľadia všetci hrdí Arméni. Len si to predstavte: z hlavného mesta Jerevan vidíte Ararat veľmi jasne, ale viete, že sa tam nemáte ako dostať, lebo hranica je zavretá. Vraj sa situácia má zmeniť a hranica medzi Tureckom a Arménskom bude zasa otvorená. Ale papier znesie v tomto prípade všetko a len čas ukáže, ako sa to celé skončí.
Hranica medzi Nachčivanom a Tureckom
Stojím na hranici medzi Nachčivanom (Azerbajdžan) a Tureckom. Som na malom kúsku zeme. Za chrbtom mám Azerbajdžan, pred sebou Turecko, po pravej ruke je Arménsko a po ľavej Irán. Keď sa pozriem na arménsku stranu, jasne vidím po zuby ozbrojených vojakov.
Z tejto hranice sa do Arménska nedostanem. Ako turista sa do Arménska môžem dostať jedine tak, že prekročím hranice s Iránom a urobím veľkú okľuku. Cez Turecko sa to takisto nedá, lebo všetky pozemné hranice strážia plne ozbrojení vojaci. Ak by som sa chcel dostať do Arménska cez Turecko, tak jedine cez Gruzínsko, ktoré má hranice s Tureckom otvorené.
Pri návšteve týchto krajín si preto treba nielen naštudovať pamiatky, ale zahĺbiť sa aj do medzinárodných otázok, aby vás nič neprekvapilo. Keby ste chceli navštíviť tri kaukazské republiky (Gruzínsko, Azerbajdžan a Arménsko), najprv začnite v Azerbajdžane, potom choďte do Gruzínska a napokon do Arménska. Dá sa aj opačne, ale ak budete mať čo len jeden suvenír z Arménska, Azerbajdžan vám ho zoberie. A keby ste nedajbože navštívili časť Náhorného Karabachu, ktorý stráži Arménsko, tak sa do Azerbajdžanu v živote nedostanete! Verili by ste, že existuje oficiálny zoznam ľudí, ktorí majú zakázaný vstup do Azerbajdžanu?
Máte otázky na článok „Bizarné hranice sveta“? Dajte do komentu.
Chceli by ste prejsť všetky tri Kaukazské republiky? Pozrite sa na článok tu.
Autor
Čítať viac článkov