Len kúsok od Belize leží svetový unikát. Lagúna Bacalar nie je originálna len pre jej modrú paletu farieb, ale práve pre svoju polohu. Tým, že leží na povrchu a nie pod zemou, sa odlišuje od ostatných vodných útvarov v danom regióne.
Níl priniesol Staroveký Egypt, Eufrat a Tigris kolísku ľudskej civilizácie Mezopotámiu alebo Žltá rieka Čínu. Svetové civilizácie bežne vznikali pri povodí riek. Výnimka však potvrdzuje pravidlo a Mayovia svoju ríšu vytvorili bez rieky. Nie však preto, aby po storočiach svetu dokázali, že ich hydraulický systém nemal konkurenciu. Vznikli bez rieky, lebo museli. Oni na výber žiadnu rieku nemali.
Časť sveta bez riek
Na Yucatáne neexistujú žiadne povrchové rieky, potoky ani jazerá. Voda sa nachádza väčšinou len v útrobách zeme. Mayov „zachraňovalo“ obdobie dažďov, vodu si uchovávali v zberných nádržiach. Inak ako dokonalý hydraulický systém na tú dobu sa to nazvať ani nedá. Bez zdroja vody by však život neexistoval. Mayovia to však robili naopak. Pod zemou sa totiž nachádza sieť prúdov, kanálikov a dokonca dier naplnených vodou, známych ako cenoty.
Mayská riviéra skrýva aj najväčšiu podzemnú rieku na svete, ktorá meria viac ako 150 kilometrov.
Jeden raj na zemi a nie pod ňou
Na rozdiel od iných civilizácií Mayovia „ukrývali“ svoje „vodné tajomstvá“ pred okolitým svetom pod zemou. Teda až na jedno, na juhu mexického štátu Quintana Roo, len pár kilometrov od Belize – Raj menom Bacalar, ktorý mexická vláda zaradila medzi magické miesta krajiny.
Žiarivá výnimka
Lagúna Bacalar sa radí medzi výnimky na polostrove Yucatán. Útvar tvorí povrchová voda, a nie podzemná. Voda na povrch sa však nedostala bez príčiny.
Lagúnu napája podzemná rieka, ktorá je súčasťou najväčšieho svetového systému vodných jaskýň a tunelov. Vo vnútri lagúny sa nachádzajú tri cenoty, teda vodné jaskyne, ktoré sa preliali a vytvorili jedinú lagúnu.
Lagúna alebo domov prastarých bytostí
Od jasnej tyrkysovej až po hlbokú kobaltovú modrú. Lagúnu Bacalar pre jej odlišné žiarivé odtiene modrej nazývajú aj jazerom siedmich farieb. Krása lagúny pramení hlbšie ako v siedmich odtieňoch modrej. A keď hlbšie, tak až na vápencovom dne jazera.
Bacalar je totiž domovom prastarej populácie stromatolitov starých aj 3,5 miliardy rokov. Stromatolity pripomínajú doslova karfiol. Sú veľké, mäkké ako vankúše a zafarbené na béžovo.
Vyrastajú smerom nahor z dna vápencovej lagúny. Na prvý pohľad vyzerajú ako skaly, no v skutočnosti sú to živé bytosti.
Stromatolity sú ako stromy pod vodou
Bacalar sa vďaka nim radí k najstarším dôkazom života na zemi. Mikróby, ktoré stromatolity tvoria, berú z oxidu uhličitého uhlík a následne ho ukladajú do uhličitanu na dne jazera. Fungujú podobne ako stromy, no s tým rozdielom, že vo vode. Hoci stromatolity zlepšujú dané životné prostredie, obdobie dažďov prispelo k nárastu pesticídov a hnojív v lagúne. Zloženie vody sa rýchlo mení a rýchlym tempom sa vo vodách množia aj riasy a mäkkýše.
Lagúna siedmich farieb je preto vážne ohrozená. Okrem toho, že sa jej farba môže natrvalo zmeniť na matnú hnedú, hrozí aj úhyn starovekej populácie stromatolitov. Mexická vláda preto vydala varovanie pred jej znečistením.
Zvýšený záujem
Napriek tomu, že turistická pozornosť o Bacalar posledné tri roky stúpla až o 600 %, jeho infraštruktúra na to pripravená nebola.
Lagúna siedmich farieb nie je tradičnou dovolenkovou destináciou. Ide predovšetkým o krehké prírodné útočisko, turisti by s ním mali zaobchádzať opatrne. Ak kajak alebo člnky na vode čo i len jemne prepichnú stromatolit, ten zomrie, rovnako ako v prípade koralových útesov.
Fascinujúcu lagúnu Bacalar môžete objaviť aj počas nášho zájazdu Mexiko – Yucatán, Tacos, Tequila.
Autor
Čítať viac článkov