Počas studenej vojny nesmelo ponad územie Sovietskeho zväzu prelietať žiadne zahraničné lietadlo zo západu. V článku „Ako sa lietalo v minulosti nad ZSSR“ ti priblížime starosti leteckých spoločností.
Napríklad letecká spoločnosť BOAC (predchodca British Airways) preto v roku 1950 lietala na trase Londýn – Tokio takto:
V piatok o 10:00 bol odlet a pravidelná linka nabrala smer Japonsko s nasledovnými medzipristátiami: Rím, Bejrút, Bahrajn, Karáči, Kalkata, Rangún, Bangkok, Manila a konečne Tokio, kde linka pristála v nedeľu o 6:00 ráno. Len si predstavte, že toto bolo v roku 1950 najrýchlejšie spojenie medzi Londýnom a Tokiom. 36 hodín letu a 10-tisíc míľ medzi mestami, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené len 6-tisíc míľ!
Až neskôr letecká spoločnosť SAS vyskúšala ako prvá na svete komerčný prelet nad severným pólom, čo bol pri letoch do Ameriky najrýchlejší možný spôsob. Krátko po tomto revolučnom kroku SAS nasledovali ďalšie aerolínie a pri cestách do Ázie leteli ponad severný pól.
V roku 1960 sa pravidelná linka Londýn – Tokio zmenila. BOAC lietalo 3-krát týždenne na trase Londýn – Anchorage (Aljaška) – Tokio a cestu trvala neuveriteľných 17,5 hodiny, čo bola doslova polovica trasy, ktorou sa lietalo v roku 1950. Samozrejme, že nepomohla len nová trasa cez severný pól, ale aj lepšie technológie. Napriek tomu sa to považuje za najväčší progres v letectve a niektorí hovoria, že to bola dokonca väčšia revolúcia, ako keď začal lietať Concorde.
V tomto čase sa Anchorage stal jedným z najdôležitejších leteckých dopravných uzlov na svete. V meste pristávali všetky veľké letecké svetové spoločnosti, ktoré priniesli do ospalého 40-tisícového mesta nový život. Doslova zo dňa na deň sa stalo kozmopolitným mestom.
Prvou leteckou spoločnosťou, ktorej stroj preletel z Európy do Tokia bez medzipristátia, bol Finnair a lietadlo letelo na trase Helsinki – Tokio. To už sme v 80. rokoch, keď boli lietadlá rýchlejšie, výkonnejšie, ale stále nemohli letieť ponad ZSSR. Moskva sa nielen obávala špionáže, ale aj takto ukazovala svoju silu a moc. Napriek tomu povolila na chvíľu v 70 rokoch japonským aerolíniám a Lufthanse. Napriek tomu, mnoho západných krajín malo zakázaný prelet.
Všetko sa zmenilo v roku 1991, keď sa Sovietsky zväz rozpadol a otvoril svoje brány nielen západnému trhu. Avšak predtým, ako sa vzdušný priestor kompletne otvoril, museli sa v celom ZSSR zmodernizovať letecké kontrolné stanovištia a hlavne bolo treba zaučiť zamestnancov – nielen do tajov angličtiny. Otvorenie vzdušného priestoru znamenalo pre letecké spoločnosti výrazné ušetrenie nákladov, zníženie cien a vtedajšie Rusko zas dostalo nemalé financie za prelet nad svojím územím. Odhaduje sa, že Rusko si pýtalo až 100 USD z každej letenky za prelet.
Otvorenie vzdušného priestoru Ruska malo veľký vplyv na ekonomiku Európy a Ázie. Veď polovica celého svetového HDP sa tvorí vo východnej Ázii a v Európe a nákladná letecká spoločnosť mala odrazu otvorené dvere. Napriek tomu si Rusko vyberá, ktorá letecká spoločnosť a z ktorej krajiny môže preletieť nad jej územím. Moskva sa nepripojila k podpisu 133 štátov sveta, ktoré otvorili svoj vzdušný priestor pre tých, čo dohodu podpísali.
A tu máte odpoveď na to, prečo nijaké nízkonákladové spoločnosti nelietajú z Európy do Ázie. Norwegian Airlines sa dlhodobo snažia získať povolenie, ale Rusko argumentuje, že zo Škandinávie už získalo povolenie SAS, a to stačí.
Samozrejme, že Rusko ťaží z veľkej rozlohy a chce na tom poriadne zarobiť. Nízkonákladové spoločnosti si nemôžu dovoliť také vysoké poplatky, preto hľadajú podobné cesty, ako to bolo pred niekoľkými desaťročiami. Lacnejšie je dostať sa z Európy povedzme do USA ako do Ázie cez Sibír. Možno aj to sa raz zmení, ale buďme radi, že Rusko nie je uzavreté ako pred rokom 1991 a my nemusíme letieť do Tokia tri dni.
Chceli by ste niečo doplniť do článku „Ako sa lietalo v minulosti nad ZSSR“?
Zaujímajú vás vlajky sveta? Prečítajte si fakty a skutočnosti o niektorých z nich.
Autor
Čítať viac článkov