Do Saudskej Arábie som cestoval minulý rok. Už len získať víza bol neskutočný zážitok. Takmer tri mesiace rôznych papierovačiek, potvrdení a hlavne presviedčania. Sám však nemám rád, ak niekto povie, že sa to nedá. Treba sa len poriadne zahryznúť a cesta sa nájde. Pred rokom dostať sa do tejto púštnej krajiny bol veľmi ťažký oriešok, ale dnes je to našťastie veľmi jednoduché a víza získaš pár klikmi.
Každý z nás si pri ceste do novej krajiny svoj cieľ nejako predstavuje. Ja som si túto moslimskú krajinu, ktorá vyslovene leží na rope, predstavoval ako krajinu, kde na mňa bude na každom kroku dýchať bohatstvo. Myslel som si, že všade bude podobná moderná architektúra, ako to je povedzme v Dubaji. A skutočnosť? Prešiel som všetky krajiny Perzského zálivu, ale mestá ako Džidda či Rijád na mňa pôsobili ako Bahrajn či Dubaj pred 10 rokmi. Výstavba sa tu začína len postupne a veľkolepé plány sú skôr na papieri ako na stavebnom poli. Aj budúca najvyššia stavba sveta, mrakodrap, ktorý bude mať vyše kilometra, dnes pôsobí, že sa zastavil v čase.
Na druhej strane musím povedať, že tu nájdete viac hmatateľnej histórie ako v spomínaných krajinách. Krásne historické centrum v Džidde vás vie premiestniť do časov, keď tadiaľto viedla starodávna historická Hodvábna cesta. Budovy či pevnosti, ktoré odrážajú rôzne arabské vplyvy.
Saudskú Arábiu som si takisto predstavoval ako veľmi striktnú krajinu, čo sa týka oblečenia. Napríklad taký Irán je striktnejší voči ženám. Tu nikto zákonom neprikazuje, že musíš mať šatku na hlave, aj keď ju nosí väčšina žien. Hlavne v mestách som stretol nielen Arabky, ale aj cudzinky, ktoré šatku na hlave nemali.
Saudská Arábia sa snaží vystupovať vo svete ako krajina, ktorá dáva ženám stále viac a viac práv. Ak sa nemýlim, Saudská Arábia dovolila ako posledná krajina ženám viesť auto. Na jednej strane krásny propagandistický počin, ale na druhej strane sa stretneš s tým, že nie do každej reštaurácie majú ženy povolené vojsť.
Absolútne ma však šokovalo, ako sa Saudi správali k iným národnostiam. Tak ako to je v Dubaji, Bahrajne či Kuvajte, lacná pracovná sila pochádza z Pakistanu, Bangladéša, Indie… Títo takmer všetci do jedného frflali na neúctu. „Mám pocit, akoby som bol človek druhej kategórie,“ rozrozpráva sa Ahmed z Pakistanu, ktorý ma vezie do centra mesta. „Je tu dvojaký meter. Ak urobí niečo zlé Saud, všetko sa vyrieši, ale ak ja… Teším sa domov, hoci tu zarábam naozaj krásne peniaze.“ S podobným názorom sa stretávam takmer u každého, ktorého som stretol.
„Robím tu od nevidím do nevidím, ale s pekným slovom sa tu málokedy stretnem,“ posťažuje sa Ali z Bangladéša, ktorý pracuje vo fastfoode v Džidde. Akoby sme neboli všetci jedna veľká moslimská rodina. To ma veľmi šokovalo. Napriek tomu, že v blízkosti je Mekka, kam smeruje každý rok vyše 6 miliónov pútnikov, Saudi sa podľa slov iných moslimov správajú ako nadľudia. Voči mne majú rešpekt a úctu, lebo som zo „Západu“, ale voči ľudom z „Východu“ majú iný meter.
A keď sme pri tej Mekke. Ako nemoslimovia tam máme zakázané vojsť. Je to oblasť, kam vás nepustia. To mi ani neprekážalo a rešpektujem vôľu. „Vieš, nám by prekážalo, že by ste si to očumovali a fotili ako nejakú ďalšiu pamiatku,“ zasvätí ma do ich názoru rodený Saud, ktorý má na sebe krásny oblek. Keď sme cestovali do Taifu, už pár kilometrov pred Mekkou boli tabule, že nemoslimom je vstup zakázaný. Teraz si možno položíte otázku, ako to niekto vie, či ste alebo nie ste moslim. Sú tu také kontrolné stanovištia, ktoré kontrolujú vaše víza. Ak ste pútnikom, na vízach máte napísané „pilgrim visa“. Na iné víza sa tam nedostaneš. Ale ako som spomenul, toto mi vôbec neprekážalo.
Napriek tomu, že som precestoval vyše 170 krajín sveta, musel som sa tu dosť zvŕtať. Tu neexistujú takmer žiadne informácie. Pevnosť má byť otvorená, ale je zatvorená. V autopožičovni ti majú dať auto, ale nikto tam nie je a nik nevie, kedy príde šéf. Prosto všetko som hľadal za pochodu a nikdy som nevedel, čo bude platiť. Saudská Arábia nie je destinácia, kde zážitky prídu za tebou a kde ich nájdeš na každom kroku. Ty musíš ísť za nimi a poriadne ich hľadať. Týždeň v tejto krajine bol v niečom fascinujúci. Že som v krajine, kde neexistuje viac-menej žiaden turistický priemysel.
Autor
Čítať viac článkov