Aká je predstava a skutočnosť?
Aj ja som mal zidealizované predstavy o práci sprievodcu. Videl som hlavne to, že budem cestovať po celom svete a ešte si pritom pekne zarobím. Dokonalý sen, že? Sem tam nejaké drinky na peknej pláži, či nejaká perfektná expedícia za hranicami všedných dní. Ale veľmi rýchlo som pochopil skutočnosť. A nie len ja.
Je jedno v ktorej cestovnej kancelárii robíš, ale práca s ľuďmi je veľmi namáhavá. Nemyslím na sťažnosti, lebo tých som riešil skutočne veľmi málo. Ja som mal vždy skvelých ľudí, ktorí si užívali cestovanie a mali väčšinou super otázky.
Ťažké je vydržať pracovné tempo. Priemerná dĺžka práce bola 15 hodín denne a 7 dní v týždni. A teraz si predstav, že zájazd má napríklad 27 dní a ty nemáš nárok ani na minútu oddychu. Keď skončí jeden zájazd, začína druhý či už v ten istý deň alebo máš 2 dni oddychu.
Že si chorý? Máš starosti doma? Prepáč, ale to nikoho nezaujíma. Ak ti to príde kruté, tak sa daj do pozície klienta, ktorý si zaplatil za dovolenku a ty pozeráš na utrápené klbko nešťastia. Čo si povieš?
Stávalo sa mi, že som robil aj 320 dní v roku a keď som lietal z kontinentu na kontinent, ani som niekedy nevedel, kde som.
Raz som sa zobudil na hotely v Hong Kongu a nevedel som, kde sa nachádzam. Vážne som nič netušil. Zavolal som na recepciu a spýtal som sa, kde som…Teraz to vyzerá ako vtipná príhoda, ale ten pocit, že vážne netušíš….
Čiže ak by som to mal zhrnúť, samotné cestovanie si budeš menej užívať ako si si predstavoval na začiatku. Na konci dňa chceš skôr zaliezť do izby a mať svoju ,,autistickú“ chvíľku ako objavovať novú nespoznanú atrakciu. Chceš mať proste pokoj?
Čo ti práca sprievodcu dá a čo zoberie?
Musím povedať, že som mal jedno veľké šťastie. Moji najlepší kamaráti stáli pri mne 13 rokov, keď som sprevádzal. Naše sociálne väzby sa nepopretrhali a nikdy mi nevyčítali, že som bol pol roka preč. Iní sprievodcovia nemali také šťastie. Mnoho sprievodcov končí nie kvôli tomu, že by nestíhali pracovať, ale že ich väzby s blízkymi sa po čase začali pretrhávať. Priemerný vek práce sprievodcu je cca. 4 roky. Ja som vydržal 13 rokov.
Plus mnoho sprievodcov sa počas práce rozišlo so svojimi partnermi. Aj mne sa to prihodilo. Ustáť také veci je niekedy veľmi ťažké. Len si predstav, že máš krízový okamih a ty musíš byť vysmiaty ako slniečko a venovať sa klientom. Že by si chcel ísť v tom momente domov? Zabudni! Je to práca, ktorú si si vysníval a musíš dať ľuďom ten najlepší pocit z ich dovolenky. Tvoje pocity nikoho nezaujímajú.
Toto mnoho ľudí neustojí a dobrovoľne skončí. Preto si veľmi rozmysli, či niečo také by si dal aj ty.
Aké boli začiatky?
Na rovinu poviem, že ten stres by som už nechcel nikdy zažiť. Neskutočný stres, ktorý ťa vie ovplyvniť v tvoje práci. Až praxou vieš narábať so stresom a po 2 – 3 rokoch už budeš vystupovať ako profesionál. Len pozor! Ani vtedy si nesmieš myslieť, že to všetko pôjde automaticky. Neustále musíš byť v strehu.
Ľutujem? Zmenil by som niečo?
Absolútne nie! Bola to jedna z mojich najlepších skúsenosti, aké som kedy zažil. Najviac si cením to, že som sa naučil komunikovať s ľuďmi, riešiť niekedy neriešiteľné situácie, predvídať jednotlivé okamihy a hlavne plánovať. Ako sprievodca musíš neustále myslieť nie o krok dopredu, ale o 10 krokov a predvídať situácie. Keď zaprší, kam pôjdem? Zajtra mám dlhší presun, je po ceste kde zastaviť na jedlo? Koľko bude trvať, kým sa naje 10 ľudí….Tých otázok počas sprevádzania je veľmi veľa.
Ver, že žiaden kurz sprievodcovania ťa to nenaučí. Len prax. To sa nevieš dočítať z knižiek. Plus musíš mať aj talent.
Ak máš otázky píš a ja rád odpoviem. Byť sprievodcom je pekné, ale je to sakra namáhavé!:)
Ako si financujem svoje cesty po svete? Prečítaj si prehľadný článok ako to robím.