Krajina získala suverénnosť osamostatnením sa od Indonézie v roku 2002 a momentálne sa tak radí medzi najmladšie štáty na svete. Timor-Leste, ako znie oficiálny názov, by sa v doslovnom preklade dal preložiť ako „Východný Východ“ – Timor z indonézštiny a Leste z portugalčiny totiž znamenajú východ.
Pomerne nedávno v krajine zúrila občianska vojna a ministerstvá európskych krajín preto upozorňujú na možné hrozby pred návštevou Timoru. Dôveru v bezpečnosť krajiny sme však získali už po niekoľkých hodinách od pristátia po rozhovoroch s domácimi. Z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, že sme sa ani raz necítili v nebezpečí, skôr naopak. Jedinú obavu sme mali z krokodílov, pred ktorými varuje mnoho tabúľ popri cestách – treba sa vždy dopredu informovať, v ktorých miestach je bezpečné ísť do vody.
Východný Timor bol do roku 1975 portugalskou kolóniou, čo sa podpísalo okrem iného aj na vierovyznaní timorčanov. Spolu s Filipínami je to jediná prevažne kresťanská krajina v JV Ázii. Pod vplyvom kolonizátorov navyše niet divu, že jedným z dvoch oficiálnych jazykov je portugalčina. Druhým je miestny jazyk tetum, čo je lokálny jazyk s prímesou portugalčiny, angličtiny a indonézštiny. Úroveň angličtiny je pomerne nízka – nejak sme sa vždy dohovorili, na vážnejšie rozhovory s domácimi sme však museli mať šťastie na správneho človeka. Timorčania boli vo všeobecnosti veľmi srdeční. Predstavte si, že ste nejaká známa celebrita a všetci vám kývajú a zdravia vás keď idete okolo – asi tak sme sa tu cítili.
V Timore sa oficiálne platí dvomi menami – domácimi mincami centavos v kombinácií s americkými dolárovými bankovkami (100 centavos = 1 dolár). Podľa nášho timorského kamaráta sa priemerný plat pohybuje okolo 115 USD a je jedným z dôvodov, prečo mnoho domácich odchádza za prácou do zahraničia. Hoci sa Austrália nachádza len na skok od Timoru, väčšina mieri do Veľkej Británie. Timorčania totiž môžu požiadať o vydanie portugalského pasu, s ktorým môžu pracovať kdekoľvek v Európskej Únii.
Cesta do raja vedie peklom
Po uistení sa o bezpečnosti cestovania mimo hlavného mesta sa stal naším hlavný cieľom ostrov Jaco na úplnom východe Východného Timoru. Požičali sme motorku a vydali sa v ústrety dobrodružstvu málo prebádaných končín sveta. Cestu dlhú 250 km sme pre jej obtiažnosť rozdelili na dva dni – na ceste tam so zastávkou v meste Baucau a späť v Lospalos.
Silný vietor na pobreží, prašné a kamenisté cesty rozhodne nie sú pre motorkárskych začiatočníkov. Väčšina trasy viedla po nespevnených cestách, ktoré na mnohých úsekoch opravovali. Posledných 8 km z Tutualy na pobrežie bolo najhorších a trápili sme sa tu skoro hodinu. Hoci sa nám to podarilo prejsť bez ujmy na motorke alebo na zdraví, veľmi strmý a rozbitý terén je skôr už len pre terénne autá.
Na pobreží ležiacom oproti ostrovu Jaco je len pár rybárskych chatrčí a dve možnosti na ubytovanie. Dopredu sa rezervovať nedajú a nie je to ani potrebné. Po našom príchode sme boli v „bambusovej haciende“ úplne sami. Neskôr navyše zisťujeme, že za celý august tu bolo ubytovaných len 10 ľudí! Obchod tu nie je a kúpiť sa dajú len nápoje, keď však pekne poprosíte, uvaria vám skvelú večeru.
Ako stroskotanci v nedotknutom raji
Na ďalší deň ráno mierime k rybárom – sú jediní, ktorí nás vedia dopraviť na Jaco. Po 10 minútach plavby v malej rybárskej loďke vyskakujeme na ľudoprázdnom ostrove. Sme dohodnutí, že sa pre nás vrátia za 4 hodiny – aj keď sme sa s nimi dohovárali len rukami nohami, verili sme, že pre nás prídu. Neplatili sme totiž dopredu.
Jaco je presne také, aké sme si ho vysnívali. Menší ostrov s „džungľou“, krásnymi bielymi plážami a neuveriteľne tyrkysovou vodou navôkol. Celá atmosféra ostrova je vystupňovaná faktom, že tu okrem nás nik nie je – presne ako vo filmoch. Ani len jediná stopa v piesku sa nenájde a tak šnorchlovaniu na Adama by nič nebránilo.
Nedotknuteľnosť miesta je druhým zázrakom, obzvlášť tá pod morskou hladinou. Zažili sme to najlepšie šnorchlovanie v živote. Na západnej strane ostrova sa nachádzajú koraly s hlavnými hercami animáku Hľadá sa Nemo. V sasankách ukrývajúci sa Nemovia, Dori, pufferfish, triggerfish, moorish idol, obrovské mušle, či modré hviezdice. Pestrofarebnosť rýb nemala konca a dokonca sme mali šťastie aj na modrobodkovanú raju. Žraloky čiernohroté a bielohroté, ktoré by sa tu mali podľa mexického inštruktora potápania z Dili tiež nachádzať, na nás šťastie bohužiaľ nemali, napriek tomu že sme ich celkom dlho hľadali. Žiadne obavy, tieto druhy sa ľudským mäsom neživia.
Aby sa človek na ostrove cítil sám ako Robinson je lepšie ho navštíviť cez pracovný deň. Počas víkendu sem zvyknú zablúdiť aj domáci alebo expati z Dili. Boli sme tam aj v sobotu a ostatní návštevníci mierne ubrali na atraktívnosti ostrova. Pláž je však dlhá a stále sa dá stratiť z dohľadu.
Praktické rady a ceny
Východný Timor rozhodne nepatrí medzi najlacnejšie ázijské krajiny, stále je však dostupný. Denne sme v priemere minuli 45 eur na osobu bez leteniek. Do Dili sa dá najjednoduchšie dostať z Bali, odkiaľ lieta pravidelná linka za cca 150 eur spiatočne. Pred opustením hlavného mesta odporúčame vytiahnuť peniaze z bankomatu, nakoľko inde bankomat pravdepodobne nenájdete. Internet na väčšine hoteloch chýba alebo je naozaj pomalý. Cestovatelia, ktorých sme stretli, si však celkom pochvaľovali mobilný internet od miestneho operátora. Ubytovanie cestou sa dá nájsť v mestách Baucau a Lospalos, mimo týchto miest sme žiadne nevideli. Ceny sa tu nezjednávajú, pretože tu je tak málo turistov, že miestny na to proste nie sú zvyknutí. Pre rovnaký dôvod ani nenájdete predajcov suvenírov – nemali by ich moc komu predávať.
Orientačné ceny vo Východnom Timore:
Požičanie bicykla – 10 USD / deň
Motorka – 25 USD / deň
Auto – 120 USD / deň
Benzín – 1 USD / liter
Loď na Jaco Island – 10 USD /osoba (spiatočný)
Požičanie potápačských okuliarov a šnorchla – 10 USD / deň
Ubytovanie:
Hostel/Hotel (Dili) – od 15 USD / osoba / noc
Hotel (mimo hl. mesta) – 15-25 USD / osoba / noc
Bungalovy na pláži pri Jaco island – 13 USD / osoba / noc
Jedlo a nápoje:
Hlavné jedlo – od 2,5 USD
Veľká voda / soft drink v plechovke – od 0,50 USD
Večera na pláži pri Jaco island – 10 USD
Ak hľadáš komplexnejšie informácie a chceš sa podrobnejšie poradiť ohľadom tvojej ďalšej cesty kamkoľvek – využi naše osobné konzultácie.
Cestovateľský double-pack Peťo a Nika. Nazvali sme sa FasaTrasa, lebo tá trasa je naozaj fasa. S batohom na chrbte sa túlame ázijskými krajinami na plný 365 dní. Peťo sa tvári, že viac píše. Nika sa netvári, že viac fotí – jednoducho viac fotí. Cestou nás postretávali zaujímavé zážitky, s ktorými sa chceme podeliť. Naše príbehy môžete sledovať na našom facebooku alebo blogu.
Autor
Čítať viac článkov