Stratilo Bali postupom času svoje čaro, alebo naopak je skutočným rajom na zemi? Lesklé fotky nedotknutej prírody a opis Bali ako magického miesta plného panenských pláží na mňa číhajú z každej strany. Žiaľ moje mylné predstavy o exotickom raji rozbili nasledujúce dôvody.
Prvý šok – všade samá „čistota”
Je dosť smutné, že aj napriek tomu, že voda bola v minulosti posvätným živlom sa oceán časom premenil na jeden veľký odpadkový kôš. Odpadky, ktoré boli vhodené do riek a potokov si vždy nájdu cestu do oceánu, ktorý ich v období dažďov nemilosrdne v obrovských množstvách vracia späť. Tento do nekonečna opakujúci sa cyklus nie je zrovna vhodný spôsob recyklácie. Aké je riešenie? Spaľovanie skládok produkujúcich nezdravé látky, ktoré narobí ešte viac škody ako úžitku. Taxikári vyhadzujú smeti von oknom a keďže je Bali neustály kolobeh prinášania obetí a rituálov, každodenné obetiny, ktoré pozostávajú už nielen z kvetín a ovocia, ale aj z balíčkov arašidov, či plastových fliaš s vodou sa povaľujú všade na okolo a priťahujú pozornosť pouličných psov. Celoročne obrovské návaly turistov a neekologické myslenie domácich obyvateľov smetiacich kdekoľvek bez zaváhania vedie k veľkému znečisťovaniu krajiny. Smetné koše sú ojedinelé a ak sa aj nejaké nájdu, sú také preplnené, že všetko, čo sa do nich vložilo, z nich padá von. Problémom nadmerného odpadu netrpí iba Indonézia, ale aj množstvo ďalších rozvojových krajín. Musím však podotknúť, že s miestom topiacim sa v odpadkoch v takomto obrovskom množstve som sa ešte nestretla. Dokonca aj napriek tomu, že sa mnoho mimovládnych projektov a ľudí snaží tento problém riešiť, jeho rozsah je ešte stále enormný.
50% z mojej cesty som trčala v zápche
Predbiehanie rovnako zľava, ako aj sprava, vjazd kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Pravidlá na cestách? Tu hádam žiadne neexistujú! Neustále zvýšený počet cestujúcich jazdiacich bezhlavo na ceste, či aj mimo nej a niekoľkohodinové zápchy, ktoré sú hotovou nočnou morou nielen pre návštevníkov sa nesú ruka v ruke so znečistením, ktoré sa stáva narastajúcim problémom aj pre ľudí žijúcich na Bali. Zdolať cestu trvajúcu za normálnych okolností 20 minút za niekoľko hodín je úplne normálne a keďže sa vodičské preukazy bežne kupujú, stretnúť 10 ročné dieťa jazdiace na skútri, alebo vidieť 5 člennú rodinu na jednej malej motorke je na Bali tiež normálne. Aj toto všetko vedie súkromných dopravcov a taxikárov k tomu, že sa neplatí za počet prejdených kilometrov, ale za čas strávený na cestách. Chodníky pre chodcov nevyužíva nikto a ak áno, tak iba zlomok turistov.
Nevinné klamstvo
Veľký príval turistov naučil domácich miestami celkom presvedčivo klamať a zavádzať vo svoj prospech. Do očí bijúce, ale aj drobné klamstvá s cieľom okrátiť návštevníkov o pár rupií pod zámienkou “veď si to môžu dovoliť” praktizujú nielen reštaurácie, či taxikári ale aj babky na trhu…
Raz sa mi stalo, že som si dohodla cenu za odvoz a počas cesty mi taxikár oznámil, že ak nezaplatím viac, tak ma v polovičke cesty niekde medzi ryžovými plantážami jednoducho vyloží. Necháp ma zle, balijčania sú rodinne orientovaní, priateľskí ľudia, ktorých životy viera formovala niekoľko rokov, ale aj napriek týmto vlastnostiam sa narastajúcim turizmom stali prešpekuľovaní a snažiaci vyťažiť z každého návštevníka čo najviac.
Po prvotnom šoku som sa snažila svoju pozornosť upriamiť na krajšie veci a nesústrediť sa na Bali bojujúce s odpadkami a stratený obraz tropického raja. Objektív svojho fotoaparátu som zaostrila na prastaré chrámiky, zelené ryžové terasy, či farbami hýriaci západ slnka.
Ostrov sa skladá z rôznych oblastí, pričom každá má svôj vlastný charakter. Kuta priťahuje ľudí túžiacich po zábave, Ubud predstavuje duchovné miesto plné kultúry a Seminyak je štvrť lesku a luxusu. Aby som nebola iba kritická, poukážem aj na svetlejšie stránky tohto ostrova, veď Bali si pre niečo stále drží priečku najnavštevovanejších miest sveta.
Jedz, modli sa a miluj
Predstava Julie Roberts prechádzajúcej sa ulicami s cieľom nájsť harmóniu a balanc láka do kultúrneho a umeleckého srdca Bali autobusy plné turistov. Ubud je však jedným z miest, ktoré dokáže odolávať každodennému návalu návštevníkov a zachovať si svoje čaro. Pár krokov od rušných ulíc pri pohľade na obrovské ryžové polia stále cítiť pokoj a rovnováhu. Návštevníci si môžu vyskúšať jógu pod vedením miestnych, alebo svetových inštruktorov, či očistné kúry šamanov a liečiteľov. Opičí prales, ktorý je už neodmysliteľnou súčasťou tohto miesta, vytvára útočisko pre drzé opice, ktoré znárodňujú všetko, čo je lesklé a poskytuje možnosť nazrieť do života zvierat zblízka. Na trhoch domáci ponúkajú farebné, ručne robené výrobky a v množstve útulných kaviarní, či reštaurácií si môže posedieť každý, bez ohľadu na hĺbku svojej peňaženky. Návšteva Ubudu aj cez davy turistov je skrátka „nutnosťou“ každého, kto sa chystá navštíviť Bali.
Balijská kuchyňa
Jednou z najväčších radostí cestovania je ochutnávať najrôznejšiu kuchyňu a čerstvé ovocie od výmyslu sveta. Netrvalo mi preto dlho, aby som si miestnu kuchyňu obľúbila. Základ tvorí množstvo ovocia, zeleniny a predovšetkým ryža, ktorá nechýba v takmer žiadnom jedálničku. Indonézska strava si vďaka použitiu čerstvých korenín a bylín, ako je zázvor, citrónová tráva, alebo koriander zachováva sviežosť a z môjho pohľadu vytvára hotový kulinársky zážitok. Pražená ryža „Nasi Goreng“, alebo pražené rezance „Mie Goreng“ s pridaním zeleniny a vajíčka sa podávajú na raňajky, obed a aj večeru. Slávnostné „Babi Guling“, alebo teda prasa na ražni sa podáva počas najväčších osláv. Voda mladého kokosu a čerstvé šťavy za pár rupií ponúkajú navyše ideálne osvieženie počas horúcich dní.
Raj pre surferov a miestne pláže
Vďaka teplému indickému oceánu, prístupným cestám voľajúcich po dobrodružstve a perfektným vlnám je Bali každoročne hotovým rajom pre surferov z celého sveta. Bali má bohatý výber miestnych pláži, na ktorých sa striedajú ospalé zálivy s divokými vlnami. Kultúra surfovania sa formovala mnoho rokov a vždy išla ruka v ruke s objavovaním nových oblastí sveta. Rovnako ako v rôznych častiach zeme sa aj na Bali vyformovali miesta, ktoré sa točia o surfovaní a životného štýlu okolo neho. Sú ale miestne pláže vhodné iba pre surferov?
Kuta
Kuta sa nachádza na západnej strane ostrova v tesnej blízkosti letovísk ako Legian, Tuban a Seminyak. Predstavuje najznámejšiu a “najobľúbenejšiu” plážovú destináciu na Bali a vďaka svojej blízkosti k letisku bola prvou plážou, ktorú som počas svojho pobytu navštívila. Na moje veľké sklamanie bola Kuta prvotným šokom, hneď po príchode a vzorovým príkladom strateného raja topiaceho sa v odpadkoch, kde piesok pokrýva vrstva plastu. Priznám sa, že Kuta bola najšpinavšou plážou akú som kedy videla a to som videla už naozaj nejednu.
Canggu
Canggu je menšia dedinka, ktorá sa nachádza približne medzi Seminyakom a Tanah Lotom. Pobrežie pokrýva čierny piesok a od juhovýchodu až po severozápad sa tiahnu pláže Berawa, Nelayan, Batu Bolong, Pererenan a Echo, ktoré sú obľúbenou zastávkou surferov z celého sveta. Zatiaľ čo každá z pláží má svoje meno, spoločne vytvárajú jeden celok rozbitý do samostatných častí malými riekami. Celá oblasť je pokrytá zelenými ryžovými terasami vnútrozemia, na základe čoho je známa nielen pre surfovanie, ale aj pre výhľady spojené s nekonečným oceánom a farebnými západmi slnka. Vlny sú divoké a prúdy silnejšie, preto plávanie v tejto oblasti nie je najvhodnejšie. Pobrežie Canggu je však dokonalým spojením surfovania a zábavy s uvoľnenou atmosférou a pivom „Bintang“ v ruke.
Jimbaran
Pobrežie známe výhľadmi na západ slnka a reštauráciami roztrúsenými pozdĺž pláže. Nachádza sa v južnej časti ostrova a zatiaľ čo predstavuje predovšetkým surfovú pláž čas od času je obsadená rodinami s vysmiatymi deťmi. Pláže sú domovom miestnym rybích trhov a rybárskych ľodiek, ktoré skoro ráno vykladajú svoj úlovok.
Balangan
Jedna z najpopulárnejších miestnych pláží, ktorá sa nazýva aj ako Pantai Balangan predstavuje úsek lemovaný tmavo sfarbenými vápencovými útesmi a menšími kaviarňami. Návštevníci sem prichádzajú s cieľom surfovať a “chytať” nepoddajné a pomerne vysoké vlny. Pre surferov – začiatočníkov okolie ponúka početné množstvo inštruktorov a surfových škôl. Vzhľadom k skalnatej základni, ktorou je pláž pokrytá je predovšetkým rajom pre surferov a plávanie je tu pomerne nebezpečné.
Pemuteran
Pemuteran je malá dedinka, ktorej pobrežie patrí medzi najväčšie strediská potápania a šnorchlovania na celom severozápadnom Bali. Nachádza sa blízko ostrovu Menjangan a disponuje s najväčším množstvom plytkých úsekov na celom ostrove. Návštevníkom poskytuje vďaka pokojnému prúdu možnosť skúmania oceánu, koralových útesov, či umelo vytvorejenej podmorskej “záhrady” Biorock. Piesok sa mieša s úlomkami koralov, ktoré sa formujú každým prílivom, či odlivom a lemujú lehátka miestnych hotelov a prímorských víl. Pobrežie Pemuteranu predstavuje minulosť aj budúcnosť indonézskych pobrežných spoločenstiev, pričom jeden koniec sústredí tradičné rybárske ľoďky a druhý sa snaží o obnovu útesov, postojov, ekonomiky a samotného živobytia regiónu. Projekt Biorok – podmorská “záhrada” je najväčším umelo vytvoreným útesom na svete, snaží sa o zachovanie morí tejto oblasti a predstavuje model komunitného rozvoja, ktorý zabezpečuje pokojný pobyt každému návštevníkovi. Počas pobytu v Pemuterane som pocítila skutočné čaro Bali – pokojom dýchajúce miesto bez davov turistov, ktoré je na mnohých častiach hlboko skryté pod povrchom.
Hovorí sa, že buď Bali miluješ, alebo ho nenávidíš a niečo medzi tým proste neexistuje. Pravdou je, že Bali ani zďaleka nie je také nedotknuté ako som si predstavovala. Videla som ho ako komerčné a neporiadkom preplnené miesto. Ak však zvážim skutočnosť, že je na takom malom ostrove ako je Bali sústredených tak veľa ľudí a k tomu číslu pridám ešte aj každým rokom pribúdajúci počet návštevníkov, na tom, že je tak preplnené sa ani nie je veľmi čo diviť. Jedinečnosť a charakter tohto miesta upadá aj keď som si istá, že zo svojho „čara“ dokáže ponúknuť viac, len ho nie je možné vidieť všade, čo je škoda pretože kultúrnejšie a tradičné Bali by sa malo prejaviť v každom kúsku a nie iba v skrytých a zapadnutých miestach.
Text a foto: Veronika Tóthová
Veronika Tóthová
To čo mám najradšej sem snáď ani písať nemusím, ale áno je to cestovanie. Milujem tú voľnosť, ktorú mi dáva a ten pocit, kedy si zabalím batoh a vydám sa naprieč novému dobrodružstvu. Svet je veľký a chcem ho prebádať celý. Okúsiť jeho krásy a každé jedno zákutie, ktoré ponúka. Momentálne študujem a pracujem v online v oblasti módy, ale už teraz viem, že cestovanie je to čomu sa chcem venovať naplno. Veď sny sú na to aby sme si ich plnili, tak sa inšpiruj ak chceš a vydaj sa na cestu spolu so mnou!
Viac Veronikiných článkov a fotografií z rôznych kútov sveta nájdete na: www.hereisnika.sk. Veroniku môžete sledovať aj na jej Facebooku, Instagrame a na jej Youtube kanáli.
Rady a praktické informácie o cestovaní v Indonézii, nájdeš v časti Cestovateľské rady – Indonézia.