Už 4 000 rokov nám recepty radia, čo si dáme na večeru. Tie najstaršie však vedci najskôr rozlúsknuť nevedeli. Mysleli si, že zoznam na hlinenej tabuľke nehovorí o potravinách, ale o niečom úplne inom. V čom tkvela babylonská gastronómia? A chutila by nám?
Svet sa opticky zmenšil a priblížil. Bežne sa spájame s kultúrami na druhej strane Zeme a ešte bežnejšie máme na stole takmer ktorúkoľvek gastronómiu sveta. Na tanieri sa nám strieda svet: indické thali, vietnamské pho, mexické tacos, gruzínske chačapuri alebo japonské sushi. Zdá sa, že sme okúsili každý kút Zeme, teda až na to najpodstatnejšie: kolísku receptov.
Kde to celé začalo
Zem medzi riekami. Znie to ako úrodná časť pôdy… V preklade z gréčtiny to však znamená aj Mezopotámia. Názov totiž odkazuje na kolísku ľudskej civilizácie. Akkardčania, Sumeri, Babylončania, Asýrčania…
Civilizácie v nej nielen vznikali, ale aj zanikali. Aj napriek tomu mali mnohé veci spoločné. Napríklad, pestovali rovnaké druhy plodín. Už okolo roku 9000 pred naším letopočtom začali ľudia pestovať rastliny, o ktorých si mysleli, že ich dokážu využiť. Nie nadarmo, Mezopotámia bola jednou z prvých civilizácií s poľnohospodárstvom. No nebola prvá len v tomto…
Najstaršie recepty sveta
Okrem rajčinového pretlaku máme v súčasnosti v kuchyni aj pretlak kuchárskych kníh a receptov. No nebolo to tak vždy. Kedysi ich bolo na celom svete menej ako päť… Údajne okolo roku 1700 pred Kristom existovali len tri malé hlinené mezopotámske doštičky pokryté drobnými čiarami klinového písma. Boli špeciálne – obsahovali najstaršie písané recepty sveta.
Už v Mezopotámii „dbali“ na vegetariánov
Doštičky sa úplné nezachovali, no aj tak z nich odborníci vyčítali viac ako dvadsať mezopotámskych jedál. Dokonca až 25, z toho 21 mäsových a zvyšné vegetariánske. Bohatá, rafinovaná a na rané obdobie nadpriemerne sofistikovaná. Aj taká bola starodávna mezopotámska gastronómia. Recepty tvrdia, že jedlo pripravovali s vodou a tukmi a dlho dusili v zakrytom hrnci.
Nechýbali v nej dusené holuby, jahňacina, kozliatko, baranina, slezina alebo hydinový koláč. Kým „slovne“ by ju skúsili asi viacerí, chuť by už bola o inom. Našej modernej by údajne nesadla. Soľ u nich hrala len „podradnú“ úlohu.
Jedlo elity
Recepty Mezopotámčanov však neboli pre Mezopotámčanov. Možno neobsahovali soľ a ich chuti niečo chýbalo, no dovoliť si ich mohli len tí urodzenejší. Obyčajní ľudia sa len ťažko dostali k takýmto potravinám. Na ich tanieroch sa preto väčšinou vyskytovala skôr kaša zo šošovice alebo cíceru než mäso.
Recepty tohto druhu konzumovala počas slávnostných udalostí skôr miestna elita. A jedlo si samozrejme dochutila, no namiesto soli použili v receptoch cesnak, cibuľu, zvieraciu krv, pivo alebo zložky samidu či suhutinnu, ktoré odborníci nevedeli jasne identifikovať. Mnohé názvy pre nich zostali záhadou. „Salu“ sú semená žeruchy, ale čo je „hurrium“, na to neprišli.
Zdravie nad sladkosti
Soľ pre nich nebola nad zlato, bol to skôr jačmeň, z ktorého pripravovali chlieb alebo pivo. Život mali však sladký… dopestovali si totiž aj hrozno, figy, ďatle, granátové jablko, marhule alebo pistácie.
Archeológovia boli dlho presvedčení, že tieto hlinené tabuľky obsahujú zoznam liekov a farmaceutické výrobky. Až neskôr sa zistilo, že zoznam nehovoril o liekoch, ale o ingredienciách do receptov. Recepty nás „prenasledujú“ už storočia, dokonca dlhšie, ako by sa nám mohlo zdať.
Autor
Čítať viac článkov