Tequilu či mezcal pozná mimo Mexika takmer každý. Obleteli svet doslova rýchlosťou svetla. Niektoré nápoje si však Mexičania strážia. Ich príchuť im totiž okrem národného bohatstva pripomína aj detstvo. O aký nápoj ide a prečo obsahuje kus mexického bohatstva?
„Nič nie je nad kukuricu. Kukurica je život!“ Mexičania túto vetu dokážu vysloviť s takým entuziazmom, že človeka skutočne presvedčia o tom, že kukurica by nemala chýbať v žiadnom týždennom jedálnom menu.
Frázu ‚chlieb náš každodenný‘ obmieňajú slovami tortilla naša každodenná. Tradícia dokonca vraví, že ak sa chcela žena vydať, najskôr ju podrobili kukuričnej skúške. Aký kraj, taký mrav alebo aká krajina, taká národná ingrediencia. Kým v Turecku podáva budúca nevesta ženíchovi kávu, v Mexiku preukazuje svoje vedomosti o kukurici.
Kukurica do jedla aj nápojov
Od tortilly, jedla tamales, placiek quesadillas až po nápoje pozole a atol. Žiadne z týchto jedál by neexistovalo, ak by Mexiko prišlo o svoju najtradičnejšiu plodinu. Niečo také Mexičania radšej ani nevyslovia, najmä v novembri, keď 16. slávia Národný deň mexickej gastronómie. Tá by bez kukurice dlho nevydržala, rovnako ako stabilita rodiny. Údajne ju v krajine uchováva práve nápoj atol.
Detské časy v nápoji
Atol vracia Mexičanov do detských čias. Je pre nich ako ranné mexické „granko“, ktoré Mexičanom dodáva energiu a výživu na celý deň.
Nejde len o aktuálny trend, atol pochádza ešte z predhispánskeho obdobia. Konzumovali ho domorodé civilizácie v Mexiku, Guatemale, ale aj iných krajinách Strednej Ameriky.
Čo atol obsahuje?
Do kukuričného cesta, ktoré rozpustia vo vode alebo v mlieku, pridávajú rôzne ingrediencie. Cez škoricu, vanilku, kakao, aníz, pomarančový kvet, pomarančové listy alebo dokonca celé ovocie a dreň.
Sladia ho piloncillom (panela), medom alebo cukrom. Pôvodne ho vyrábali len z kukurice, v súčasnosti však národnú plodinu dopĺňajú či vymieňajú za ryžovú či pšeničnú múku.
Viac ako 50 alternatív
Nápoj v štáte Campeche nechutí rovnako ako v Oaxace alebo Michoacáne. A aj keby ho pripravovali jedny a tie isté ruky, chutil by inak.
Podľa regiónu do neho tradične pridávajú charakteristické semienka alebo ovocie z danej oblasti. Kým ho v Michoacáne ozvláštňujú divokými černicami, na severe krajiny prebrali zvyk domorodého obyvateľstva a drvia do atolu lieskové oriešky. V Mexico City zas okrem čokoládového atolu existuje aj biely atol, ktorý zvyčajne neobsahuje cukor a vyrába sa z ošúpaných zrniečok kukurice. Každý región vynašiel svoju vlastnú alternatívu nápoja a dokopy ich je viac ako 50.
Bohatstvo v nápoji
Niet divu, že v krajine existuje viac druhov atolov ako spolkových mexických štátov. Atol v sebe predsa skrýva národné kukuričné bohatstvo a čím viac bohatstva chcú, tým viac atolu musia vytvárať. A hoci majú v Mexiku menej chladných nocí ako u nás, vedia, že atol majú mať vždy po ruke, nech sa nachádzajú kdekoľvek.
Autor
Čítať viac článkov