Smrti by sme sa nemali báť a na mŕtvych by sme mali spomínať s úsmevom na tvári. Smrť nie je všade „čiernobiela“, v Mexiku ju počas Día de los muertos, teda Dňa mŕtvych, obliekajú do vtipného farebného mariachi oblečenia. Tento tisícročný sviatok rozžiari celú krajinu. Má to na svedomí tento kvet, ktorý má okrem toho ešte aj nadpozemské vlastnosti. Aké?
Raz ročne Mexiko vymieňa svoje farby. Namiesto zeleno-bielo-červenej trikolóry sa krajina premení na žlto-oranžovú… znamenie, že prichádza Día de los muertos, teda Deň mŕtvych, ktorý vrcholí 2. novembra. Sviatok však nie je len o farbách, ale aj o vôni.
Oranžová vôňa Día de los muertos
Tradícia Dňa zosnulých nevonia len po čokoládových lebkách pri oltároch mŕtvych…
Každý Mexičan vonia ako kvet cempasúchil. Vravia mu aj kráľovná oltárov alebo kvet zosnulých. Pôvodný názov nechtíka lekárskeho je sempôwalxôchitl. Pochádza ešte z aztéckeho jazyka nahuatl. Možno ho preložiť ako dvadsať kvetov, kde číslo odkazuje na veľké množstvo kvetov pri sebe.
V každom mexickom regióne ho však prezývali inak, až sa nakoniec ustálil názov cempasúchil. Na mene však nezáleží tak, ako na jeho nadprirodzenej vlastnosti.
Čo je to vlastne Día de los muertos? A prečo si Mexičania robia zo smrti srandu?
Symbol medzi životom a smrťou
Hoci sa duše mŕtvych po smrti presúvajú do Zeme mŕtvych, vždy na sviatok Día de los muertos hľadajú cestu späť za svojou rodinou. No na to, aby odišli z ríše zosnulých a stretli sa s rodinou, musia nájsť cestu domov. Najvýznamnejšiu rolu tu zohráva práve kvet cempasúchil. Rodiny ich nedávajú len do váz a na pomníky, v dedinách nimi dodnes vytvárajú svetelnú cestu z hrobu do príbytku. Silne oranžová farba pomáha dušiam nájsť cestu späť.
No mŕtvych neženie len farba, ale aj vôňa. Netreba ani privoňať, špecifickú arómu nechtíka cítiť už z diaľky. Obsahuje totiž esenciálne oleje. Ich vôňa vedie duše zosnulých.
Z legendy k tradícii
Pôvod mnohých aztéckych prvkov sa dá nájsť v legendách. Inak tomu nie je ani pri nechtíku. Pár Xóchil a Huitzilin sa zamilovali už v mladosti. Krátko potom, čo Boh Slnka požehnal ich vzťahu, Huitzilin musel odísť do vojny. V boji zomrel a zničená Xóchil požiadala Boha Slnka, aby ju ešte na pár chvíľ spojil s jej milovaným. Boh súhlasil a premenil ju na kvet nechtíka.
Kvet bol však zatvorený, kým si ho nevšimol kolibrík a otvoril ho. Podľa legendy Boh vrátil žene mŕtveho manžela cez kolibríka a ona ho spoznala.
Kvet pochádza z Mexika, no jeho hlavným producentom je Čína. Tam Taoisti smrť nevnímajú ako Mexičania, považujú ju za prirodzenú súčasť života, ktorú musíme akceptovať. A tak mexické kvety cempasúchil im aspoň symbolicky rozžiaria život.
Autor
Čítať viac článkov