Sú neprehliadnuteľné, ba občas neodbytné. Nesú v sebe africké tradície, hoci sedávajú na uličkách v Kolumbii. Kto tú to Palenqueras? A prečo v miske s ovocím udržiavajú po stáročia svoju históriu, tradíciu a identitu?
Do historického centra Cartageny de Indias som vstúpila cez hlavnú bránu Torre del Reloj. Námestie Plaza de los Coches priamo za ňou vyzeralo ako z rozprávky. Avšak zo skutočnej, nie vymyslenej. So smutným dejom, no pomerne šťastným koncom. Kedysi naň prichádzali stovky ľudí.
Nachádzal sa tu trh. Namiesto ovocia v ňom predávali otrokov z Afriky. No osud námestiu prilial do vienka lepšiu budúcnosť. Dočkalo sa predaja ovocia aj kočov ťahaných koňmi ako z rozprávky. A hoci počas prechádzky na vás kričí každý predajca čerstvého ovocia a koče sú masívne a neprehliadnuteľné, prvý pohľad smeruje inam.
Život pred a za hradbami
Nie… nesmeruje na hradby, hoci tie chodí obdivovať asi každý. Kto by si nevšimol kamenné 11-kilometrové mestské múry Cartageny de Indias, v ktorých pospájali kamene, aby oddelili ľudí: Španielov od pirátov, bielych od čiernych a turistov od domácich obyvateľov Cartageny. Nasadla som do taxíka, ktorý prekvapivo šoférovala staršia pani. Po pár minútach debaty zo mňa vyhŕklo, aké inšpiratívne je žiť v tak umeleckom meste. V opevnenom centre nikdy nebola, odpovedala mi… Mnohí domáci centrum naozaj nikdy nenavštívili. Dokonca ani potom, čo hradby v roku 1984 vyhlásili za svetové dedičstvo UNESCO.
Aby človek zistil, kam skutočne padne jeho prvý pohľad po prechode hlavnou bránou, musí do centra zamieriť… A ak zamieri, určite na ne natrafí.
Farebné sukne za hradbami
Aj keď sú hradby masívne, tieto ženy ich zatieňujú. Zadíva sa na ne každý okoloidúci. A ak to neurobí, samy ho „okríknu“. Palenqueras v historickom centre Cartageny nik neprehliadne. Tieto afro-potomkyne, vo farebných volánových šatách s miskou ovocia na hlave, dajú znať aj bez opýtania, že sú súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva.
Čo symbolizujú Palenqueras?
Kúsok africkej kultúry v uličkách Cartageny – vyslankyne svojej kultúry. Potomkyne prvých afrických žien, ktoré utiekli pred španielskymi dobyvateľmi. V súčasnosti prinášajú Palenqueras do Cartageny zmes kultúry a chuti. Oblečené majú tradičné šaty plné symbolov: etnickej rozmanitosti, afrických koreňov, ale aj hrdosti a odporu. V košíkoch nikdy nechýba exotické ovocie, ktorým poukazujú na zvyky predkov… Sedia v skupinkách alebo samé. Mávajú, žartujú a fotia sa, teda len ak im za to turista dá aj ľubovoľnú finančnú odmenu.
Africké tradície v kolumbijskom mestečku
Palenqueras zapĺňajú ulice Cartageny, no nepochádzajú z nej. Prišli z mestečka San Basilio de Palenque, ktoré tiež získalo ocenenie UNESCO. Leží približne 50 kilometrov z Cartageny. Dodnes je domovom tradičných afrických lekárskych či náboženských praktík. Ešte aj hudba a jazyk sú iné. Kým Palenqueras v Cartagene rozprávajú po španielsky, v mestečku San Basilio kombinujú španielčinu s africkým jazykom bantu, ktorý existuje len v Kolumbii.
Odkiaľ pochádza názov Palenqueras?
Mestečko San Basilio de Palenque sa preslávilo ako prvé slobodné mesto v Amerike. V 17. storočí sa jednému z afrických otrokov podarilo utiecť a na danom mieste založil osadu. Aby sa otroci ochránili od bývalých pánov, osadu opevnili drevenými plotmi Palenqueras. Tento zvučný názov neskôr využili pre ženy vo farebných šatách.
Na hlavách nesú váhu sveta, ukrytú v miske s ovocím. Nechýbajú im „uniformy“ vo farbách štátnej vlajky. Putujú ulicami Cartageny ako živé kultúrne dedičstvo. A ak si ich niekto obľúbi, rovno si ich neživú napodobeninu môže zbaliť do kufra. Symbol Cartageny predsa nesmie chýbať v žiadnom tamojšom suvenírstve.
Autor
Čítať viac článkov