Po troch mesiacoch cestovania

Marta sa v jedno ráno zobudí v Kolkate, celá vyplašená. „Kde sme?!“ Martin na to: „V Indii,“ a prevalil sa na druhý bok. Aj takéto vedľajšie účinky má dlhodobé cestovanie a dennodenné presúvanie sa.

Na thajsko-kambodžských hraniciach

Na thajsko-kambodžských hraniciach sme sa dožadovali vopred zaplatenej autobusovej dopravy. Nanešťastie sme natrafili na miestnu dopravnú mafiu, ktorá nám zobrala lístky a chcela, aby sme zaplatili raz toľko. Martin ich požiadal, aby zavolali políciu.

„Zavolaj si sám“, odpovedali.

„Tak nám dajte telefónne číslo.“

„My nevieme číslo na políciu.“ Prišlo nám to čudné, tak sa Martin vynašiel:

„Ja som terorista z ISIS! Mám v batohu bombu!“ Pritom im ukazuje víza z Iraku ako dôkaz. „Zavolajte políciu, lebo to tu o dve minúty vyletí celé do povetria!“

Políciu síce nezavolali, ale napokon nám dali súkromný autobus, ktorý nás odtiaľ odviezol, kam sme chceli.

Úryvky z indického slovníka (Hindi English)

Keď Ind povie… V skutočnosti to znamená
No problem a pomyká hlavou. Problém čoskoro príde.
Only one minute. Minimálne 5 minút.
Only five minutes. Minimálne 30 minút.
Train si coming. Nikto netuší, kedy vlak príde.
It´s not spicy. (Nie je to štipľavé) Slzy pri jedení vás presvedčia o opaku.
Bus is leaving now.

(Autobus odchádza teraz.)

V autobuse sedíte a čakáte ešte hodinu, kým nielenže zaplnia aj posledné sedadlo v autobuse, ale zoberú aj nadpočet pasažierov.
You are my friend. I give you special price. (Si môj kamarát. Dám ti špeciálnu cenu.) Zaplatíte dvakrát toľko ako bežný Ind.

Príhody z Indie

Ako si chce rikšiar silou-mocou zarobiť

„Rikshaw sir?“ Rikšu sme nepotrebovali, ale naliehavý a neoblomný rikšiar trval na tom, že nás odvezie kamkoľvek za 1 dolár. „Naozaj?! Tak dobre. Aj do Bratislavy?“ „Yes, yes, no problem.“ Nasadneme teda do rikše, vezieme sa, po minúte sa spýtame, ako je to ďaleko. „Iba dva kilometre,“ odpovedá rikšiar sebavedome a pádi ďalej. Nakoniec sme nevydržali hrať toto divadlo po päťsto metroch sme vystúpili a dali sme mu dolár.

Rozhovor v uličkách Agry

I know Slovakia. Very nice country. (Ja Slovensko poznám. Je to veľmi pekná krajina.)

„Vieš kde to je?“

„Yes. It´s in Africa.“ (Áno, je to v Afrike)

Ako si vychutnať výhľad na najvyššom hoteli v Manile?

„Dobrý večer pane, na ktoré poschodie idete?“

„Mmm. Celkom hore.“

„Do reštaurácie?“

Netušíme, že tam je reštaurácia. „Áno, presne. Náš kamarát tam večeria, ideme ho pozdraviť.“

„V poriadku pane.“ A už sme sa viezli vysvieteným výťahom na vrchol hotela.

Na filipínskom festivale v meste Iloilo

Chceli sme sa dostať dopredu, ale zastavil nás policajt, ktorý púšťal iba akreditovaných novinárov a organizátorov. „My sme novinári. Pracujeme pre veľké slovenské noviny, radi by sme to nafotili a napísali reportáž,“ ako dôkaz sme nadvihli fotoaparát a maličkú Gopro kameru. Policajt nás pustil až do predného radu a my sme tak mohli urobiť priame zábery.

Mimochodom, tú reportáž sme naozaj napísali, aj video natočili 🙂 http://martinnavratil.blog.sme.sk/c/399677/strhujuci-festival-dinagyang-na-filipinach.html

Útrapy vegetariána

„Máte niečo vegetariánske?“

„No problem.“

„A čo máte?“

„Rybu.“

„Ryba je mäso. Čo máte bez mäsa? Máte niečo zeleninové?“ „Okey.“

Výsledok resp. ako Marta opäť naletela na…

– vegetariánske soté, v ktorom sa vynorila desaťcentimetrová kosť

– zeleninové rolky (spring rolls), ktoré obsahovali krevety

– zeleninovú polievku, ktorá bola vlastne slepačí vývar

– placku vyrobenú z malých rybičiek.

Ale tešil sa aspoň Martin, ktorý to všetko dojedal. 🙂

Pred trekom na Novom Zélande

Vonku už dva dni leje, Slnko v nedohľadne.

„Myslíš, že mám bude treba opaľovací krém?“

„Načo. Veď prší.“

Napokon, hore Slnko svietilo. A veľmi. Spálili sme sa tak, že sme mali pľuzgiere na tvári a ľudia sa za nami obracali na ulici a v supermarkete. Zošúpali sme sa na dvakrát.

Tesne po vypožičaní auta na Novom Zélande

„Vieš ako sa to šoféruje?“

„Netuším.“

„Tak ideme.“

Na filipínskom trajekte

„Vyliezol mi z postele šváb!“ hovorí Marta a vyplašene striehne na ďalší hmyz.

„To je v pohode. Mne na Komorských ostrovoch prebehol cez tvár potkan.“

Pri check-ine na taiwanskom letisku

„Môžeme prosím sedieť spolu?“, pýta sa Martin.

„Asi nie pane, máme plno.“

„Sme čerství mladomanželia. Ideme na svadobnú cestu.“

„Gratulujeme. Môžete sedieť spolu.“

(Manželia, inak, nie sme.)

V Nepáli na polievke

„Martin, más už tri dni hnačku. Nemal by si si dávať do jedla chilli.“

„To je v poriadku, viem, čo robím,“ a priloží si do polievky dve lyžičky chilli. A hnačka pokračovala ďalšie dva dni.

Autor: Travelistan

Zdieľaj tento článok