Kirgizská identita v krídlach
Zapĺňajú národné známky, pamätné tabule, sochy, ale aj texty populárnych piesní, filmov a básní naprieč Strednou Áziou. Kirgizskí nomádi držia na rukách identitu svojej krajiny.
Krajina nekonečných dolín a vysokých pohorí. Okolo vidieť len pahorky hôr, jemne hnedú pôdu a fascinujúcu prírodu. Pohoria zaberajú viac ako 90 % územia krajiny. Väčšia ľudí sa preto usadila v blízkosti mestských oblastí, zopár odvážnych však svoje obydlie našlo v horách. Z kopcov sa naskytuje výhľad ako do iného storočia. A prečo len ako… Bývalá republika Sovietskeho zväzu Kirgizsko v týchto horách udržiava čarovnú starodávnu tradíciu, ktorá siaha až 2 000 rokov nazad. Tradíciu zaznamenanú dokonca aj v básňach z 13. storočia – sokoliarstvo.
Z praxe do umenia
Hraničiac s Kazachstanom, Uzbekistanom, Tadžikistanom a Čínou sa z Kirgizska stáva vnútrozemský štát Strednej Ázie. Odhliadnuc od hraníc stačí sa zo zeme zadívať priamo na nebesá. Oblaky dopĺňajú vycvičené orly a sokoly. Sokoliarstvo je dodnes neodmysliteľnou súčasťou kirgizskej kultúry. Podľa miestnych obyvateľov ide doslova o umenie. Prastarú prax, ktorá svoje korene tiahla najmä pozdĺž Eurázie prechádzajúc cez Arabský polostrov, Čínu a Kóreu.
Od praxe a zručností majstra sokoliara kedysi záviseli celé dediny. Dravý vták totiž poskytoval kožu a mäso celému mestečku. Najťažším obdobím bola zima, keď od lovu záviselo prežitie klanu. Ľudia sa na inteligenciu, silu a rýchlosť zvierat spoliehajú už viac ako desaťtisíc rokov a inak tomu nie je ani v prípade sokoliarov. Len zrak orlov je osemkrát ostrejší ako ten ľudský, čo pri love zohrávalo významnú úlohu.
Druhá šanca
Kirgizské a kazašské etniká, ktoré vynikajú vo výcviku orlov, sa nenachádzajú len v Kirgizsku, prekračujú aj hranice Kazachstanu, Mongolska až po Čínu. Toto umenie sa storočiami rozširovalo a upevňovalo. Socializmus sa však o tradíciu postaral vlastným spôsobom a vo viacerých oblastiach zvyk vykorenili.
Po rozpade Sovietskeho zväzu však sokoliarstvo dostalo druhú šancu a došlo k oživeniu tohto ušľachtilého umenia. Šancu obnoviť kirgizské eposy o lovcoch na pekných koňoch s orlami na rukách. V Kirgizsku mal človek troch najlepších priateľov – koňa, psa a orla.
Orlia výnimočnosť
V Kirgizsku ako aj v Kazachstane existujú samostatné názvy pre lovcov s akýmkoľvek dravým vtákom a tých, ktorí lovia výhradne s orlami. Sokoliarov vo všeobecnosti nazývajú münüshkör. Lovci s orlami sú bürkütchü. Sokoliari musia byť tvrdí, úctiví, starostliví a trpezliví, inak dravého vtáka nenaučia loviť.
Agresivita by mohla orla vystrašiť a ten by sa už nikdy nemusel vrátiť. Proces si vyžaduje niekoľkoročné školenie. V súčasnosti nad nimi dohliadajú aj viaceré miestne samosprávy a štátne inštitúcie, ktoré tradíciu regulujú.
Ženské lovkyne
Kým patriarchálne spoločnosti posadili ženu do domácnosti a k deťom, kočovné kmene na koňa. Hoci sokoliarmi sú v súčasnosti skôr muži než ženy, v staroveku to bolo presne naopak. Archeológia naznačuje, že to boli práve lovkyne, ktoré prejavovali o lov väčší záujem. Stepné nomádky sa venovali okrem lovu aj jazde a asi jedna tretina žien bola dokonca aktívnymi bojovníčkami.
Závan slabnutia
Ani pri podrobnom hľadaní by sme výcvikové sokoliarstvo tohto druhu inde nenašli. Oblasť tradíciou jednoducho žije. Rodičia učia nielen svoje deti, ale aj vnúčatá. A hoci už po storočia traduje z generácie na generáciu, počet sokoliarov klesá.
Zánik sokoliarstva v regióne by pre miestnych okrem straty nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO znamenal aj stratu časti kirgizskej identity.
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
