Palmýra, ktorú v bibli môžete nájsť aj pod označením Tadmor alebo Tamar, bola jedným z najvýznamnejších miest v Sýrii nachádzajúcim sa v oáze. V období staroveku bola dôležitým mestom pre karavány prechádzajúce cez Sýrsku púšť, vďaka čomu dostala pomenovanie Nevesta púšte. Pred občianskou vojnou sem chodili tisíce turistov a ochkali nad zachovanými antickými stavbami. Boli prekvapení a tvrdili, že také zachované stavby z rímskych čias sa nenachádzajú ani v samotnom Taliansku. Nechcem sa opakovať ako gramofón, ale zasa musím použiť tie slová. Dnes? Takmer nič nezostalo a mne zostali len oči pre plač.
Vrátim sa do spomínaného roku 1998, keď som prvýkrát brázdil túto exotickú krajinu. S kamarátmi Robom Osaďanom a Ľubošom Kačírkom sme sa v jednu noc rozhodli, že neostaneme v hoteli, ale zoberieme si spacie vaky a pôjdeme prespať do stredu antického mesta. Už len tá myšlienka bola vzrušujúca. Nikto mesto nestrážil a ani nebránil pred nočnou prehliadkou. Zobrali sme si so sebou pivko, ktoré sme cuckali v staručkom amfiteátri. Obloha bola taká jasná, že mesiac osvetľoval každý detail antickej krásy. Silné svetlo tajomne žiarilo nad zachovanými chrámami, ulicami, obchodmi… Potmehúdsky sme si sadli na staroveké záchody a tešili sa z nečakaného dobrodružstva. Nakoniec Robo povedal, že prespíme v strede mesta na mieste, ktoré sa volá tetrapylón. Rozložili sme karimatky, spacáky a len tak pozorovali v mesačnom svetle antické korintské stĺpy. Keď píšem tieto riadky, ešte mi nabiehajú zimomriavky. Usmievam sa nad dávnymi spomienkami. Ale dnes?
Mesto mŕtvych
Mesto malo pred vojnou okolo 120-tisíc obyvateľov. Teraz je tu ledva 5-tisíc duší, ktoré prebývajú v polorozpadnutých budovách a strážia ich ruské vojenské jednotky spolu so sýrskymi vojakmi. Samotná cesta z hlavného mesta je lemovaná nespočetnými kontrolnými stanovišťami, kde sa musíte preukázať vojenským povolením. „Pred piatimi rokmi toto územie patrilo ISIS, ktoré zavádzalo najprísnejšie moslimské právo šaría,“ vysvetľuje sprievodca a dodáva, že hlavné mesto samozvaného kalifátu bolo tiež v sýrskom meste Raqqa. „Nepriateľom stínali hlavy a nabodávali ich na plot pri hlavnom námestí.“ Raqqa bola symbolom stredovekých zverstiev, ktorých zmysel nepochopíte. „Počuli ste o tom, že tu bol trh so ženami? Za dvadsať dolárov ste si mohli kúpiť sexuálnu otrokyňu!“ Popri príbehoch, ktoré nepatria do tohto storočia, sa za oknami áut mihajú vraky zhorených tankov po sýrskej armáde. Proti ISIS v tom čase nikto nemal šancu, veľmi umne využívali svoje vojenské a psychologické schopnosti, ktoré som opísal v predchádzajúcej knihe. ISIS sa pred ničím nezastavil.
Ten, kto navštívil Palmýru, si určite pamätá miestne archeologické múzeum. Možno zopár z vás malo šťastie, že ste stretli miestneho profesora, ktorý s veľkým entuziazmom nielenže vysvetľoval vystavené artefakty, ale aj zachraňoval pamiatky. Viete, ako skončil?
„Všetci pred ISIS utekali, ale profesor sa rozhodol, že tu ostane a pokúsi sa pamiatky zachrániť. Nič nezachránil, bol popravený odporným spôsobom a jeho telo viselo na hlavnom námestí v Palmýre,“ vysvetlí miestny zriadenec v ruinách múzea, kde sa už nenachádza žiaden artefakt. Všetko, čo bolo vytvorené pred islamom a čo zobrazovalo živé bytosti, muselo byť zničené.
Noví vládcovia sa chceli zbaviť nielen moderného sveta, ale aj všetkého, čo sa nezhodovalo s ich pokriveným videním. Vydali rýchly rozkaz na zničenie všetkého, čo sa netýkalo islamu. Tisícročné stavby nedokázali vzdorovať ukoristeným moderným zbraniam. Proti sochám, stĺpom, stavbám či chrámom boli použité protipancierové strely a tanky. Že sa vám pri tom zastavuje rozum? Verte, že nielen vám. Aj domácim.
„Ako sa mohol niekto odvolávať na islam, keď sa v Koráne spomína aj toto mesto?“ posťažuje sa miestny strážnik, ktorý s kalašnikovom v ruke chráni posledné zvyšky Palmýry. Strážnik nám ukazuje starú fotografiu, ako voľakedy vyzerala vstupná brána do mesta. A realita? Ak by ste mali hrať hru Nájdi tisíc rozdielov, nájdete ich omnoho viac.
Z pôvodnej brány nezostalo nič, mramorové sochy boli vyhodené do povetria a ich trosky nahrnuté na jednu kopu, akoby to boli odpadky. Základy historických budov zničil buldozér a nápisy v starom klinovom písme boli zoškriabané. Nezostalo takmer nič, mesto sa stalo doslova len zápisom v dejinách. Žiadni turisti sem už neprídu, lebo už nemajú čo objavovať. Možno tu raz vzniknú makety starovekých miest, ale to už nebude nikoho zaujímať. Takúto skazu som videl nielen tu, ale aj v Iraku, kde vládol ISIS. Nimrud, Ninive, Hatra, Mosul, Palmýra… slávne staroveké mestá, ktoré obdivovali vládcovia a cestovatelia, sa stali len písmenkami v historických knihách. Toto je ich dokonaná smrť.
Máte otázky na článok „Palmýra pred vojnou a dnes“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Ako to vyzerá v Aleppe? Prečítajte si tu
Autor
Čítať viac článkov