Šanghaj, často nazývaný Paríž východu alebo New York Číny, je jedinečné mesto, ktoré v sebe spája starobylú tradíciu, koloniálny odkaz a moderné mrakodrapy. Prezývka „perla Orientu“ najlepšie vystihuje jeho eklektický mix, ktorý rozpráva príbeh Ríše stredu prostredníctvom architektúry.
Od záhrad k mrakodrapom
História Šanghaja siaha do stredoveku, keď sa rozvíjal ako rybárska dedinka na ústí rieky Jang-c’-ťiang. Vďaka svojej strategickej polohe sa stal obchodným uzlom, ktorý spájal vnútrozemské oblasti Číny s ostatným svetom. Úzke uličky a tradičné domy starého mesta pripomínajú jeho ranné časy. Klasická záhrada Yu, známa aj ako Yuyuan, je symbolom čínskej architektúry a záhradnej kultúry. Ponúka pohľad do minulosti a upokojujúci únik z hektického mestského ruchu. V kontraste môžete vidieť najvyššie budovy mesta, ktoré predstavujú spojenie minulosti s prítomnosťou.
Komunisti vo francúzskej štvrti
V 19. storočí sa Šanghaj stal dôležitým obchodným prístavom, kde pôsobili svetové mocnosti. Mesto bolo pod kontrolou cudzincov a stalo sa bránou do Číny. V roku 1921 tu po prvý raz zasadol kongres komunistickej strany Číny. Táto dejinná udalosť sa odohrala vo francúzskej štvrti, kde je dnes moderná barová štvrť a nákupné centrum. Tento kontrast komunizmu a konzumu je v Šanghaji prirodzenou súčasťou miestnej identity.
Prvý mrakodrap Ázie a spojenie so Slovenskom
V 30. rokoch 20. storočia bol Šanghaj známy ako „Paríž východu“. Mal bohatú koloniálnu architektúru, dostihovú dráhu a prvý mrakodrap Ázie – Park Hotel, postavený v roku 1934 Ladislavom Hudcom z Banskej Bystrice. Ako sa toto stalo? Hudec sa sem dostal počas Prvej svetovej vojny. Keď ho ako zajatca presúvali do Ruska, ušiel a osud ho zavial až do Šanghaja, kde sa stal jedným z najprominentnejších architektov. Aj takto vznikali dejiny… Okrem Park Hotelu nám túto zlatú éru dodnes pripomína promenáda Nanjing Road a koloniálne nábrežie Bund ako vystrihnuté z európskych metropol. Šanghaj je skrátka kozmopolitným mestom dravého medzivojnového obdobia. A tieto budovy a exotické spojenie so Slovenskom sú malebnou pripomienkou.
Nebo a zem na dostihovej dráhe
Po víťazstve komunistov v roku 1948 sa architektúra Šanghaja zmenila. Dostihová dráha, symbol západu, bola zničená a na jej mieste vzniklo Námestie ľudu. V jeho strede stojí Šanghajské múzeum, ktoré spája štvorcové a kruhové prvky podľa tisícročnej čínskej tradície. Vyjadrujú spojenie neba a zeme. Čínske tradície na komunistickom námestí? Nič nevídané a pozoruhodný kontrast, ktorý je ďalším osobitým prvkom Šanghaja.
Koniec zeleninových záhrad
Keď sa Čína koncom 20. storočia stala ekonomickým gigantom, Šanghaj sa premenil na dôležité ekonomické centrum. Rozšíril sa na druhú stranu rieky Huang Pu, kde sa nachádzali len zeleninové záhrady. Na ich mieste vyrástla mrakodrapová štvrť Pudong – domov najvyšších budov Číny, vrátane troch super vysokých mrakodrapov : Jin Mao Tower, Svetové finančné centrum a Šanghajská veža. Pudong je symbolom modernej Číny. Je to jedna z najdynamickejších a najmodernejších štvrtí sveta. Najznámejšou stavbou je televízna veža Oriental Pearl Tower. Najvyššia je Šanghajská veža, vysoká 632 metrov, ktorá šetrí energiu a vyrába si vlastnú elektrinu. Nachádzajú sa tu významné obchodné centrá, luxusné hotely a technologické parky, ktoré robia zo Šanghaja jedno z najdôležitejších ekonomických centier sveta.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští
Napriek modernizácii nie je všetko v Šanghaji dokonalé. Príkladom je najrýchlejší vlak sveta, Maglev, ktorý spája letisko Pudong s mestom. Napriek svojej rýchlosti je hlboko v strate. Jeho konečná stanica totiž nie je v centre mesta. Postavili ho v roku 2008, neskôr ho mali rozšíriť, no projekt zrušili. Maglev pripomína, že ani v modernej Číne sa nie vždy všetko podarí. No i tak sa stal symbolom – ďalším z inžinierskych symbolov modernej Číny.
Ak zvládnete Šanghaj, zvládnete Čínu
Práve vďaka týmto symbolom je Šanghaj viac ako mesto. Sám je symbolom a stelesnením modernej tváre Ríše stredu. Šéfovia šanghajského ústredného výboru sú medzi najmocnejšími politikmi krajiny a často pokračujú na najvyššie politické pozície. Dokonca aj súčasný prezident tu jednu dobu slúžil a neskôr smeroval priamo do národného ústredného výboru. Musíte zvládnuť modernú Čínu nato, aby ste mohli spravovať celú krajinu.
Pre návštevníkov je Šanghaj živou učebnicou dejepisu, ktorá spája minulosť so súčasnosťou a prechádza plynulo do budúcnosti. Príbeh Ríše stredu aj Šanghaja pokračuje a jeho dynamická architektúra ho bude aj naďalej zapisovať pre budúce generácie. Sám som zvedavý ako sa vyvinie.
Ak si chceš Šanghaj pozrieť tak sa inšpiruj naším itinerárom alebo sa pridaj na naše cesty do Ríše stredu.
Autor
Čítať viac článkov