Počuli ste o cintoríne lodí alebo o mieste, na ktorom rozoberajú veľké tankery alebo výletné lode? Tieto, na pohľad nepekné miesta, ukrývajú veľké množstvo príbehov, ktoré vás nútia zamyslieť sa nielen o fungovaní sveta, ale aj o hodnotách, ktoré zastávame. Na jednej strane sa pohoršujeme nad životnými podmienkami, ktoré vládnu v textilných fabrikách v okolí Dháky, no na tej druhej si dané veci kupujeme. Cena je predsa dôležitejšia než otrocké pracovné nasadenie. Ide o náročnú filozofickú tému… A čím viac sa k nej približujem, tým viac si uvedomujem, že mnoho vecí nepoznám.
Bangladéš má týchto smutných príbehov viac než na knihu. Keď som sa prechádzal v blízkostí lodeníc a textilných fabrikách, napadlo mi jedno nelichotivé prirovnanie pre Bangladéš. Táto krajina je pre celý svet toaletným papierom. Nie dvojvrstvovým, ale jednovrstvovým. Prečo? Ak sa chce iná krajina niečoho zbaviť, je jedno či ide o klasický odpad alebo lode, prinesie to sem. Neexistujú tu silné pravidlá, odbory a ani environmentálne zákony. Pre celý svet je to „odpadový“ raj. Dostanete tu aj facku, ak si pomyslíte, že niekto je lepší alebo horší. Od Ruska cez Saudskú Arábiu až po…, proste každý si pomáha. Hoci áno… Jedna dánska firma odmietla dať pre hrozné pracovné podmienky svoje lode do miestnych lodeníc a len ich predala inej firme. A? Problém bol vyriešený. Môžete byť kapitalista, socialista, komunista, utopista… Každý sem prinesie hnusný odpad, ktorý nechce mať doma. Už rozumiete metafore o toaletnom papieri? Videl som v živote toho už mnoho, no takýto armagedon sa nevidí len tak hockde.
Lodenice v Bangladéši sa nachádzajú neďaleko hlavného prístavného mesta Chattogram (predtým známeho ako Chittagong). Tiahnu sa pozdĺž pobrežia oblasti Sitakund. Z 3 kilometrov v roku 1988 sa do roku 2020 rozšírili na približne 15 až 22 km. Celé to začalo v roku 1960, keď cyklón poničil grécku loď MD Alpine. Medzinárodné a miestne mimovládne organizácie lámanie lodí v Bangladéši pre špinavé a nebezpečné praktiky silne kritizujú.
Obavy zahŕňajú nepriaznivé pracovné podmienky, smrteľné nehody, vykorisťovanie mladistvých pracovníkov, vážne znečistenie morského prostredia, ako aj skládkovanie nebezpečného odpadu.
Už z diaľky na okraji mesta sa na vás usmievajú rôzne artefakty z lodí. Kotvy, extrémne veľké reťaze, plechy rôznych veľkostí a tvarov, železné tyče… To, čo sa rozobralo, sa následne predalo do miestnych obchodov. Za oknom nášho prenajatého auta sa premieta film, z ktorého som v nemom úžase. Nikdy som nevidel také veľké predmety. Ako keby niekto rozporcioval napríklad dinosaura. Zrazu uvidím, že niekto tam pracuje so zváračkou, no bez ochranných pomôcok! Vážne… Nepreháňam. Mladý chlapec v šľapkách drží zváračku a silno priviera oči, namiesto toho, aby mu ich chránili ochranné okuliare…Zarábajú tu tak 80 dolárov na mesiac. …Vám sa to zdá málo, no pre mnohých ľudí z miestnych dedín je to niekedy až dvojnásobok toho, čo by si zarobili u nich na vidieku. A ak okuliare stoja 20 USD, tak to je približne ¼ ich mesačného platu. „Ľudia v Bangladéši nemyslia na to, čo bude za 10 rokov alebo keď budú starí. Potrebujú peniaze tu a teraz,“ povie šofér, ktorý sa dostal k lukratívnej robote a zarába až 350 USD na mesiac, čo z neho robí strednú vrstvu. Poviem to inak. Ak ste si niekedy čítali smutné romány z čias priemyselnej revolúcie v západnej Európe, kde spisovatelia opisovali neľudské podmienky, stačí si kúpiť letenku a uvidíte to na vlastné oči.
Pobrežná oblasť Bangladéša obsahuje bohatú biodiverzitu s niekoľkými druhmi, ktoré sú v regióne endemické. Pobrežné prostredie Sitakundu, Chattogram je však silne kontaminované pre rozbíjanie lodí. V roku 2009 po súdnom spore členskej organizácie Platformy BELA nastalo prelomové rozhodnutie bangladéšskeho najvyššieho súdu. To nariadilo zatvorenie všetkých lodeníc v Chattograme. Žiadna z nich nemala potrebné environmentálne povolenia na prevádzku. Len dva mesiace po zatvorení, lodenice opäť otvorili s neúplnými povoleniami a bez zmeny v praxi.
„Tu sa nič nemení. Ak máš peniaze, vieš si všetko kúpiť. Korupcia je tu brutálna. Počas volieb ti tu každý nasľubuje hory-doly. Ona sa však chce len dostať k peniazom a čo najrýchlejšie zbohatnúť.“ Smutne dopovie náš vodič a prehodí rýchlosť na miestnej ceste.
Napriek tomu, že v Bangladéši existujú zákony na ochranu pracovníkov a životného prostredia, nedostatočne ich dodržujú z dôvodu slabej kapacity. Druhou možnosťou je, že ich zámerne ignorujú pre tlak priemyslu. Svetová banka odhaduje, že v rokoch 2010 až 2030 Bangladéš dovezie 79 000 ton azbestu, 240 000 ton PCB a 69 200 ton toxických farieb, ktoré pochádzajú z lodí. Keďže oblasť Chattogramu zostáva bez spracovateľských zariadení pre nebezpečný odpad, tieto toxické látky sa jednoducho vyhodia alebo predávajú na trhu s použitými materiálmi. Spôsobujú tým ďalšie škody okolitým komunitám.
Mnoho robotníkov v tejto oblasti pochádza zo severozápadu Bangladéša. Ide o chudobnú oblasť s veľmi malou priemyselnou činnosťou. Medzi jednotlivými „fabrikami“ je veľká fluktuácia pracovníkov, pretože väčšina z nich je zamestnaná na jednodňové zmluvy a často sa vracia do dedín počas obdobia zberu úrody. Naviac pracovníkov nútia prenajímať si nehygienické a nevhodné ubytovanie. Pracujú dlhé hodiny bez dovolenky a odbory ich nemôžu efektívne organizovať. Od roku 2009 zaevidovali najmenej 19 249 pracovníkov, ktorí zomreli počas ťažkej práce. Ďalších viac ako 10 284 utrpelo ťažké zranenia pri rozbíjaní obrovských lodí. Príčin smrti v lodeniciach je mnoho. Napríklad udusenie, výbuchy, pády z veľkej výšky a rozdrvenia v dôsledku padajúcich častí lode. Zranení pracovníci navyše nedostávajú automatickú finančnú podporu na nevyhnutné lekárske ošetrenie.
Koniec prvej časti….
Máte otázky na článok „Bangladéš alebo druhé najväčšie šrotovisko na svete“ ? Dajte do komentu a s radosťou odpovieme
Chceš s nami ísť do sveta? Pozri našu ponuku tu
Autor
Čítať viac článkov