Kým na Pyrenejskom polostrove na miestach bývalých mešít stavali veľkolepé katedrály, v Novom svete rituály domorodých náboženstiev striedali kresťanské myšlienky. Latinskoamerické krajiny sa radia medzi štáty s najväčším percentom kresťanov. No ako sa z domorodých obyvateľov stali veriaci kresťania?
Semana santa alebo Pascua premieňa Latinskú Ameriku na ešte farebnejšiu. Viac ako 90 % obyvateľstva tvoria kresťania, z toho väčšina je katolíkov. Ulice v Guatemale, Hondurase alebo Salvádore zaplnia farebné koberce.
V krajinách nechýbajú procesie a vigílie, ktoré sledujú milióny veriacich. Jedna z pozoruhodných osláv sa slávi aj v peruánskom meste Ayacucho. Týči sa v ňom 37 kostolov, aj preto si vyslúžilo prezývku Mesto kostolov.
Latinskú Ameriku prevoňajú špeciálne veľkonočné esencie: rybacie empanadas de vigilia, romeritos, pokrm z jemných vetvičiek rias v Mexiku, v Dominikánskej republike fazuľový dezert Habichuelas con Dulce, Ajiaco Santafereño hustá kolumbijská polievka alebo špeciálna ekvádorská polievka zo strukovín Fanesca. Svätý týždeň však nie je len pravý čas na degustáciu špecialít, je to ten správny čas na odhalenie badateľných čŕt španielskej kolonizácie.
Ako sa kresťanstvo dostalo do Latinskej Ameriky?
Znovudobytie Pyrenejského polostrova Katolíckymi kráľmi posmelilo aj dobyvateľov a misionárov. Španieli po stáročiach islamskej nadvlády boli silne odhodlaní šíriť kresťanstvo do každého kúta nového, nedotknutého sveta. Niesli si so sebou aj tzv. náboženské občianstvo. A Latinská Amerika im prišla vhod. Bola ako biely nepopísaný papier, a to si uvedomovali aj španielski a portugalskí misionári či samotní králi.
Spečatenie zmluvou
Tordesillaská zmluva v roku 1494 nielenže rozdelila svet medzi Španielsko a Portugalsko, podčiarkla aj šírenie kresťanstva v Novom svete. Dobyvatelia tak mohli krstiť pôvodných obyvateľov a hlásať poznatky o viere. Naviac, Vatikán udelil španielskym a portugalským panovníkom právo menovať nových biskupov.
Starých bohov a rituály vymenili za omše
Mestá organizované do kmeňov, náboženstvo prepojené s prírodou. Boh vody, vojny, ohňa, plodnosti, smrti, lásky, jazier alebo rybárov. Mnohobožstvo alebo ľudské obety. Náboženstvo Aztékov, Mayov a Inkov sa diametrálne odlišovalo od kresťanstva.
Prvé misionárske rády sa tak počiatočne stretli s odporom. V ceste im stála aj jazyková bariéra alebo choroby. Čím viac františkánov, dominikánov alebo augustiniánov pribúdalo, tým väčší úspech si získavali.
Jeden z najznámejších španielskych misionárov Bartolomé de las Casas však prerod domorodých obyvateľov na kresťanov označil skôr za mierové presviedčanie. Písal sa 14. august 1502. V Latinskej Amerike sa po prvý raz slávila svätá omša.
Duchovné myšlienky zostali dodnes
Cirkev s odstupom storočí riadila v oblasti každú „vyššie postavenú“ inštitúciu, kontrolovala politický život a vlastnila mnohé pôdy. Napriek tomu, že jej hlas sa začiatkom 20. storočia stíšil, katolicizmus v spoločnosti aj naďalej dominoval.
Historici to preto nazvali „duchovné dobytie Latinskej Ameriky“. Hoci nebolo úplné tým, že si niektoré domorodé náboženstvá svoje rituály ponechali, Katolícki králi, ktorí Krištofa Kolumba na plavbe zasponzorovali, svoj účel splnili.
Autor
Čítať viac článkov