Na svete existuje približne 3,5 milióna mešít, od malých miestnych až po impozantné architektonické komplexy. Desiatky z nich ležia aj na africkom kontinente. Najnovšie tam otvorili tretiu najväčšiu mešitu sveta. Spája sa však aj so slovami márnomyseľná.

Mnohí cestujú do marockej Casablancy… cestujú, len aby objavili ikonický symbol mesta. „Sedí“, takpovediac, na mori a má posuvnú strechu, ktorá sa dá otvoriť alebo zatvoriť v priebehu niekoľkých sekúnd.

Mešita Hassana II. sa celosvetovo radí medzi najpôsobivejšie. Jej minaret sa týči do výšky až 210 metrov. Je ako maják pre námorníkov v blízkych vodách. Impozantný a neprehliadnuteľný. No nielen fyzický, ale aj duchovný (pre veriacich).

Impozantná, no nie najväčšia

Akoby samotná mešita ležala priamo na vode, ona sa však nachádza na umelom ostrove v Atlantickom oceáne. Leží nad vodou… symbolicky ako „trón Alaha“ vo veršoch Koránu. Mešitu obklopuje pokoj a oddanosť.

Má priestranné nádvorie a modlitebňu, do ktorej sa zmestí viac ako 25 000 veriacich… zanedbateľné číslo v porovnaní s kapacitou jej vonkajšej promenády, ktorá slúži pre 80 000 ľudí. Je obrovská, no nie dostatočne, aby sa stala najväčšou mešitou celej Afriky. Tú najväčšiu totiž slávnostne otvorili len pred pár dňami. 

Kde sa nachádza najväčšia mešita Afriky?

Z Casablancy treba zamieriť na východ do susedného Alžírska. Práve v ňom, konkrétne v hlavnom meste Alžír, inaugurovali najväčšiu mešitu v Afrike a zároveň tretiu najväčšiu mešitu sveta. Djamaa El-Djazair zdobí najvyšší minaret na svete, ktorý meria 265 metrov. Jej kapacita sa pohybuje okolo 120 000 ľudí.

Na čele stáli Číňania 

Od začiatku výstavby ubehlo viac ako desať rokov a z vreciek ubudlo viac ako 900 miliónov dolárov. Mešitu postavila čínska firma. Vyzdobila ju drevom a mramorom. Za najoriginálnejšie však architekti považujú jej pristávaciu plochu a knižnicu, v ktorej dokážu umiestniť viac ako milión kníh.

Nielen to pozitívne

Prekročili sa náklady, oneskorila sa výstavba a dokonca sa špekulovalo aj o zlej lokalite. Experti totiž tvrdia, že mešitu vystavali v rizikovej oblasti zemetrasení, čo miestna vláda poprela. A to stále nie je všetko… Niektorí ju označili ako márnomyseľný projekt…

Koho márnomyseľnosť? 

Bývalého prezidenta Abdelazíza Butefliku.

Kritici mešitu považujú za jeho márnivý projekt. Mešitu sa dokonca pokúsil po sebe aj pomenovať a inaugurovať ju ešte v roku 2019, teda v čase, keď opätovne oznámil svoju kandidatúru v ďalších prezidentských voľbách po 20 rokoch pri moci. Po rozsiahlych protestoch však kandidatúru stiahol. A hoci ju stiahol, mešita sa v mysliach mnohých zapísala už ako márnomyseľná…

Zdieľaj tento článok