V ďalšej časti si preberieme ďalšie súvislosti, ktoré ovplyvňujú dnešnú situáciu.
Kto je Aun Schan Su Ťij?
Su Ťij, dcéra hrdinu nezávislosti generála Aung Sana sa počas protestov v roku 1988 dostala do popredia na politickej scéne. Su Ťij a ďalší jej spolupracovníci vytvorili opozičnú stranu NLD. Avšak vládna strana ju v roku 1989 zadržala a Su Ťij prežila vyše pätnásť rokov vo väzení a v domácom väzení až do svojho prepustenia v roku 2010. V roku 1991 bola Su Ťij v domácom väzení udelená Nobelova cena za mier.
Su Ťij sa de facto stala mjanmarskou politickou líderkou v roku 2015. (Ústava jej bránila v prevzatí titulu prezidentky.) Tešila sa širokej domácej podpore, no niektorí svetoví politici vravia, že za čas, keď bola pri moci, nedokázala ostro vystúpiť proti vojenskej sile, ktorú mjanmarskí generáli zneužívali proti Rohingom.
Po prevrate v roku 2021 bola Su Ťij opäť zadržaná a držaná v izolácii v dome v Nay Pyi Taw. Armáda proti nej vzniesla asi tucet obvinení vrátane porušenia pravidiel COVID-19, nezákonného vlastníctva vysielačiek a korupcie, za ktoré popiera zodpovednosť.
Aká je ekonomická situácia Mjanmarska?
Mjanmarsko je už dlho chudobnejšie ako väčšina jeho susedov pre izolacionistickú politiku uprednostňovanú vojenskou juntou v 60. a 70. rokoch, zlé hospodárenie a pretrvávajúci konflikt. Vo vidieckych oblastiach, kde žije väčšina ľudí, je stále hlboká chudoba. Významné ložiská nerastov v krajine, najmä nefritov a rubínov a zásoby zemného plynu pritiahli medzinárodnú pozornosť. Ale niektoré krajiny vrátane Spojených štátov uvalili sankcie na vývoz mnohých druhov drahokamov z Mjanmarska, pretože drahokamy, zemný plyn a ďalšie zdroje sú často priamo kontrolované firmami s dominanciou armády alebo firmami blízkymi ozbrojeným silám.
Reformy spustené v roku 2011 vrátane otvorenia sa obchodu a investíciám viedli k miernym hospodárskym ziskom a prudkému nárastu zahraničných investícií. Do roku 2019 dosiahol hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa približne 1 400 USD, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rokom 2008. Miera chudoby v krajine dramaticky klesla, zo 48 percent v roku 2005 na 25 percent v roku 2017. Darcovia ako napríklad Európska únia, Japonsko a Spojené štáty americké mohutne zvýšili svoju pomoc Mjanmarsku. Mnohé z týchto ziskov sa však v súčasnosti rušia.
Aký je vzťah Mjanmarska s Čínou?
Čína, ktorá susedí s Mjanmarskom, bola v posledných rokoch najväčším obchodným partnerom krajiny a jej najbližším diplomatickým spojencom. Po prevrate vyslovil Peking vojenským vodcom nakoniec de facto uznanie. (Rusko sa ukázalo ako jeden z najsilnejších medzinárodných podporovateľov junty, pričom Moskva posilnila vojenskú a ekonomickú spoluprácu s Nay Pyi Taw.) Záujmy Číny sú mnohostranné: chrániť a rozširovať svoje infraštruktúrne projekty a investície v Mjanmarsku, zabrániť otvorenej občianskej vojne, najmä v blízkosti svojich hraníc, udržať si dominantný vplyv na juntu, keďže zapojenie Ruska rastie a zabrániť rozsiahlemu zapojeniu vedúcich demokracií – vrátane Spojených štátov – v krajine na jej periférii. Čína mala vždy na juntu významný vplyv a zároveň presadzovala, aby medzinárodnú reakciu na prevrat viedlo Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN). V roku nasledujúcom po prevrate však ASEAN urobil v reakcii málo. Niektorí členovia ASEAN-u, ako napríklad Thajsko majú k junte blízko.
Čína financovala infraštruktúrne a energetické projekty v celom Mjanmarsku ako súčasť svojej Iniciatívy pásu a cesty. Ropa a zemný plyn prúdia potrubím z Mjanmarska do Číny. Peking tiež pracuje na vytvorení čínsko-mjanmarského hospodárskeho koridoru v štáte Rakhine, ktorý by spojil vnútrozemskú čínsku provinciu Yunnan s Indickým oceánom. Prevrat zastavil prácu na týchto rozvojových projektoch a viedol k útokom na niekoľko čínskych tovární. Odvtedy sa obnovili práce na rozvojových projektoch. Útoky však pokračujú aj v roku 2023 – 2024, pričom opozičné sily napríklad v januári narušili Čínou podporovanú niklovú továreň. Niektorí z najvyšších vojenských vodcov Mjanmarska sú vo vzťahu s Čínou opatrní, pretože sa obávajú, že Nay Pyi Taw by mohol padnúť príliš hlboko.
Čína potrebuje Mjanmarsko hlavne preto, aby svoju zvýšenú energetickú spotrebu zabezpečovala transportom zdrojov cez túto krajinu. Mnoho surovín z perzského zálivu sa prepravuje cez melacký prieplav, ktorý môže byť v budúcnosti zdrojom veľkého napätia. Preto Čína hľadá geografické skratky nielen cez Mjanmarsko, ale aj cez Pakistan. Obe krajiny sú však politicky nestabilné. Otázka je, dokedy bude Čína držať ochrannú politickú ruku nad vojenskou juntou a či sa predsa len nedohodne s povstalcami, ktorí už dnes nielen kontrolujú 40 percent územia, ale aj pohraničné oblasti, cez ktoré prúdi tovar. Ak to zhrnieme, mjanmarská vláda nekontroluje hranice nielen s Čínou, ale ani s Indiou či Bangladéšom. Dokedy tento stav vydrží? Aké sú vojenské možnosti povstalcov, ktorí sa dokázali po dlhých rokoch spojiť proti spoločnému nepriateľovi a junte ešte pred pár rokmi sa tváriacej ako nová demokratická možnosť v budúcnosti? To si povieme nabudúce.
Koniec 2.časti…
Máte otázky na článok „Mjanmarsko (Barma) alebo čo sa tu deje a bude diať“? Dajte do komentu a radi odpovieme.