Krajina s piatimi ročnými obdobiami

Zima už je na dovolenke, no jar ešte neprichádza. V tejto krajine sa odohráva špecifický jav, ktorý pomenovali ako piate ročné obdobie. Domáci ho využívajú ako sa patrí. Tí odvážni počas neho začínajú aj vodnú turistickú sezónu.

Zima už takmer úplne pominula a tak domáci „vyzerajú z okien“ ďalšie ročné obdobie. A hoci po zime nasleduje jar, miestni očakávajú niečo iné. Takzvané piate ročné obdobie, ktoré ich každoročne prekvapí práve na prelome zimy a jari. Symbolizujú ho prevažne záplavy.

Severoeurópska krajina močiarov

Takmer nikto nechce počuť správy o počasí, ktoré predpovedá silný dážď, nebezpečné povodne, ba až záplavy. Nikto, okrem Estóncov, žijúcich na juhozápade krajiny, kde sa viacerí nevedia dočkať záplav, ktoré môžu dosiahnuť až 8-kilometrovú šírku a 5-metrovú výšku. Pre nich je to však niečo špecifické. V Estónsku ide o takzvané „nestále piate ročné obdobie“, ktoré prichádza každý rok po zime a krátko pred jarou.

Ako Estónci vedia, že prišlo ďalšie ročné obdobie?

Neexistuje presná hodina ani dátum. Príchod piateho ročného obdobia oznámi Národný park Soomaa. Každý rok zmizne pod vodou a Estónci vedia, že je to tu: piate ročné obdobie – zaplavená kotlina, ponorené domy, potopené jablone alebo vyvýšené močiare. Domáci však nezúfajú. Fenomén prirovnávajú k víťazstvu vody nad zemou. Prichádza približne na prelome marca a apríla.

Zostatok divočiny v jednom parku

Park Soomaa tvorí najväčší neporušený systém rašelinísk v Európe. Leží v juhozápadnom Estónsku v nízko položenej kotline na západných svahoch Sakala Highlands. Od konca 90. rokov minulého storočia predstavuje významnú vtáčiu oblasť. Vytvorili ho na záchranu veľkých rašelinísk, lužných lúk, ale aj lesov a močiarov. Estónci ho považujú za najcennejší zostatok divočiny v Estónsku.

Dôsledky topenia

Sooma – kotlina ležiaca na svahoch Sakala Highlands. A práve tu je háčik záplav. Po zime steká do riek veľké množstvo snehu, ktorý prichádza z hôr. Rieky ho nedokážu udržať, čím dochádza k záplavám zóny Riisa. Najsilnejšie záplavy postihli oblasť v 30. a 50. rokoch minulého storočia. Už v tom čase domáci vedeli, že najlepším dopravným prostriedkom bude kanoe.

Ojedinelý turizmus

Estónska divočina nie je nečinná, v piatom ročnom období sa každoročne prebúdza, keď do nej prichádzajú turistickí sprievodcovia na kanoe. Počas záplav sa „vytvára“ v Parku Soomaa spleť nových kanoistických trás, ktoré pretekajú naprieč rašeliniskami a merajú približne 7 kilometrov.

Premieňajú park na gigantický slalomový okruh, podobne ako v Amazónii. S odchodom povodní však odídu aj neznáme splavné trasy. Tisícky Estóncov o miestnu kanoistiku prejavujú veľký záujem. Klimatická zmena však zaužívané mení a záplavy „prináša“ aj v nezvyčajných časoch. Estónsko sa tak postupne pripravuje na takzvané šieste ročné obdobie. Otázne zostáva, koľko ich so zhoršujúcou sa klimatickou situáciou ešte pribudne.