Hoci sa vlky prispôsobili širokej škále podnebí a biotopov, najviac ich žije v severných oblastiach, v krajinách ako Aljaška, Kanada alebo Rusko. Nájdu sa však aj v iných štátoch. Teda…, aspoň zatiaľ. Výskumníci sa totiž obávajú, že boj proti vlkom môže v tejto krajine vyhladiť viac ako 30 % z ich populácie.

Na Zemi žijú už viac ako 100 000 rokov. Žijú, prenasledujú koristi a zastávajú post lovcov a predátorov. Aj predátori ako vlky sa však stávajú korisťou. Ubúdajú postupne… pomaly, podobne ako lesy. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že medzi rokmi 1990 až 2020 zmizlo viac ako 420 miliónov hektárov lesa.

Pre porovnanie ide o väčšie územie ako rozloha Európskej únie. Práve ona je na tom podľa Eurostatu stále lepšie ako zvyšok sveta. Les pokrýva približne 39 % územia Európskej únie. 

Kde je lesov veľa a kde málo? 

Krajiny EÚ sa skutočne zjednotili v rozmanitosti. Neexistuje medzi nimi len lesná rozmanitosť, ale aj percentuálne rozdiely. Kým krajiny ako Holandsko alebo Malta majú veľmi nízku lesnatú pokrývku, v krajinách ako Fínsko, Švédsko, Slovinsko, Lotyšsko alebo Estónsko pokrývajú lesy viac ako polovicu pôdy. 

Čiapočky bez vlkov?

Borovice, jedle, borievky a duby dominujú aj v Estónsku, v ktorom je veľká časť územia chránenou prírodnou oblasťou. Borovicovú živicu cítiť hneď po opustení mesta.

Lesy však nezohrávajú len kľúčovú úlohu v boji proti znečisteniu a zhoršovaniu životného prostredia, znižujú riziko prírodných katastrof a sú domovom mnohých živočíchov. Teda zatiaľ… môže sa totiž stať, že estónske červené čiapočky svojich vlkov po ceste už nestretnú. 

Chýbajúce údaje vyvolávajú obavy

144. Počet vlkov, ktorých majú utratiť. Estónska agentúra pre životné prostredie tvrdí, že v krajine žije viac vlkov ako povoľujú plány ochrany. Vedci a ochranári s tým nesúhlasia. Populáciu vlkov totiž aj v súčasnosti počítajú tak povediac staromódnou technikou: terénnym pozorovaním.

To však ani zďaleka nemusí odrážať skutočný počet vlkov v Estónsku. Vedci považujú kvótu na utratenie za privysokú. Takéto rázne utratenie môže narušiť celú populáciu a vyhubiť viac ako 30 % z nej. A hoci Estónsko o vlky prichádza každý rok, tento raz odborníci vnímajú stanovený počet za príliš vysoký.

Nie je ich až tak moc

Nečíhajú na každom metri. Odhaduje sa, že ich v krajine žije približne 150 až 300. Medzinárodné centrum pre vlkov dokonca tvrdí, že ich populácia klesá. Dá sa povedať, že nejde o premnožený druh zvieraťa, dôvod prečo prichádzajú toľkí o život, je úplne iný. 

„Utratenie je veľký problém, lebo ničí svorky.“

Maris Hidrikson, výskumníčka vlkov na univerzite v Tartu

V čom teda tkvie dôvod? 

V ekonomike. Estónski farmári sa búria, že vlky útočia na hospodárske zvieratá. V roku 2022 zabili 946 oviec, minulý rok, v roku 2023, však počet oviec presiahol 1 100. Miestni farmári tvrdia, že ak zomrie viacej oviec, musí prísť o život aj viacej vlkov. Odborníci však majú iný názor. Veda ukazuje, že utratenie vlkov nepomáha znížiť úmrtnosť oviec.

Prečo?

Utratenie vlkov ničí svorky. Utratenie vlkov ich ešte viac núti loviť hospodárske zvieratá. Cieľom svorky totiž nie sú malé ovce, väčšie svorky lovia väčšie zvieratá, napríklad losy. A takisto, menšie svorky vyhľadávajú menšiu korisť, teda napríklad ovce. 

Vlky sú rodina

Starší ťahajú mladších, podobne ako starší učia aj ich deti. Učia ich, že loviť hospodárske zvieratá nie je správne. Učia ich loveckej stratégii, ktorá však utrácaním mizne. A čím viac mizne, tým viac siahnu vlky po ľahkej a rýchlej strave – ovciach. Zabíjanie nadmerného množstva vlkov v Estónsku môže ovplyvniť štruktúru svorky.

Problém môže zmierniť aj prevencia

Mnohí odborníci radia estónskym farmárom, aby zvýšili prevenciu. Viac strážnych psov a vyššie ploty. Obviňovať zvieratá je ľahšie ako sa problémom postaviť. Podľa odborníkov sa tento kolobeh bude opakovať dovtedy, kým sa vlci a ľudia nenaučia koexitovať. Spolunažívanie medzi nimi a ľuďmi je však zložitejšie, než sa na prvý pohľad zdá.

Zdieľaj tento článok