Z Paríža 1900 do Paríža 2024: troje olympijské hry a 124 rokov vývoja. Kým medzi prvým a druhým ročníkom uplynulo len 24 rokov, na tie tretie si Francúzsko muselo počkať celé storočie. Storočie plné veľkých zmien v olympijskom športe.
Kým ľudia odpočítavajú zvyčajne dni do začiatku nového roka alebo dovolenky, športovci do júla 2024. Mesto Paríž sa v roku 2024 bude čoraz častejšie skloňovať v znamení piatich kruhov – olympijských a paralympijských hier.
Francúzsko alebo Grécko
Dva týždne, na ktoré sa človek pripravuje štyri roky. Prestíž, ktorá športovcom mení život už od roku 1896, od čias novovekých olympijských hier. Po započutí by mnohí nesúhlasili, že hry sa vracajú do svojej kolísky.
Olympijské hry sú predsa synonymom Grécka. Tie staroveké na poctu Diovi v Olympii áno, no moderné olympijské hry svetu daroval francúzsky historik Pierre de Coubertin. Okrem iného pedagóg, ktorý stál pri založení Medzinárodného olympijského výboru.
Prvá olympiáda
Pôvodná myšlienka o moderných olympijských hrách znela jasne. Prvý ročník sa na počesť ich zakladateľa uskutoční práve v Paríži. Konferencia v Sorbonne v roku 1894 však štátmi a aj rokmi zamiešala.
Delegáti konferencie už nechceli odkladať najväčšie kultúrno-športové podujatie o ďalších šesť rokov. Paríž vystriedali Atény alebo skôr predbehli o štyri roky. Prvé moderné olympijské hry sa konali už v roku 1896. No prvé s otváracím ceremoniálom na rieke Seine budú v roku 2024. Slovo prvé sa však bude skloňovať aj na druhej strane planéty.
Francúzska Polynézia v hre
Francúzska olympiáda prepisuje historické momenty. Nie však v Paríži, ale v Oceánii, približne 15 000 kilometrov z francúzskej metropoly a viac ako 19 hodín lietadlom. Súčasťou hier sa po prvý raz stane aj francúzske zámorské územie, konkrétne Francúzska Polynézia, kde budú súťažiť súperi na Tahiti Lti. Konkrétne v malej, tichej dedinke plnej pôvodnej kultúry na juhozápadne v obci Teahupo’o.
Mýtické vlny
Organizátorov presvedčili dva fakty: história surfovania vo Francúzskej Polynézii a mýtická vlna Teahupo’o.
Tahitské vlny Teahupo’o sa považujú za jedny z najťažších vĺn sveta. Sformované do drastického tvaru uháňajú pozdĺž útesu. Až do konca 20. storočia ich nik nezdolal, lepšie povedané, nik sa o to ani nepokúsil. Prvýkrát tak urobil domáci Tahiťan v roku 1985. Prvé podujatie sa v oblasti konalo až v roku 1997.
Vidieť či nevidieť
Podľa štúdií organizácie Météo France existuje 75 % pravdepodobnosť, že sa v júli, teda práve počas olympijských hier vytvoria vlny s výškou 1,50 až 2,50 metra. Organizátori vidia v Tahiti veľké možnosti pre športovcov, ale aj pre divákov.
Nevýhodou je len umiestnenie vĺn, ktoré sa tvoria za koralovým útesom, teda 800 metrov od pláže. Surfistov bude môcť sledovať len približne 1 500 divákov. Odborníci však olympiádu vnímajú ako najlepšiu propagačnú akciu pre luxusné Tahiti a rovnako pre surfistov.
Duch kreativity a inovácie. Aj tak označuje Medzinárodná asociácia surfovania myšlienku zorganizovať olympijské hry na Tahiti. 15 700 metrov od Francúzska tak prekoná rekordnú vzdialenosť športovej disciplíny od hostiteľského mesta. Od 26. júla do 11. augusta 2024 sa blankytné more a bujná vegetácia v zemskom raji zaradí medzi novodobé olympijské chuťovky.
Autor
Čítať viac článkov