V posledných dňoch nespôsobuje v Ekvádore bolesť hlavy len vyššia nadmorská výška, ale aj naštrbená bezpečnostná situácia, ktorá vyústila do vnútorného ozbrojeného konfliktu. A kým vláda rieši otázku drogových kartelov, na východe krajiny, v Amazonskom dažďovom pralese, sa odkrýva skutočné bohatstvo krajiny. A nie, nejde o lístky koky.
Ak si odmyslíme ostrovné štáty, Ekvádor sa radí k najmenším krajinám amerického kontinentu. Pre pomerne stabilnú, bezpečnú a pokojnú situáciu „žil“ roky v tieni jeho susedov a iných latinskoamerických krajín. Napríklad, v tieni Kolumbie a Mexika, ktorých vlády pomerne tvrdo bojovali proti drogovým kartelom. Ekvádor sa však tejto „bitke“ vyhýbal, dokonca, stal sa útočiskom pre mnohé mexické a kolumbijské kartely.
Dopláca na to dnes?
Kartely sa nasťahovali do Ekvádoru, aby našli nových spojencov a budovali si novú sféru vplyvu a biznis. Široké masy chudobných ľudí v nich videli nádej. Nádej na lepšie živobytie.
Bezpečnostná situácia sa však posledné tri roky rapídne zhoršila. Minulý rok zaznamenali historicky najviac vrážd (7 878). Neobjasnili z nich ani 600. Ekvádor sa premenil na centrum skladovania, spracovania a distribúcie drog. Kartely svoje chápadlá rozšírili do každého kúta ekvádorskej spoločnosti.
Spúšťač po prezidentovej kampani
Ekvádor sa totiž ponoril do vnútorného ozbrojeného konfliktu, vyhlásil prezident Daniel Noboa. Prezident do úradu zasadol len 23. novembra 2023. Aj toto mohlo zhoršiť situáciu, tvrdia experti. Jeho prezidentskú kampaň a stránky jeho politického programu tvorili najmä opatrenia voči gangom, reformy vo väzniciach a boj za bezpečnosť.
Amazonské bohatstvo
Viac ako 30 % územia Ekvádoru tvorí Amazonský dažďový prales, ideálne prostredie pre kartely, najmä pokiaľ ide o hranice s Kolumbiou. Ideálne však aj pre výskumníkov. V Amazónii totiž tím vedcov objavil staroveké mesto, ktoré sa tisíce rokov skrývalo v džungli. Leží v oblasti Upano vo východnom Ekvádore. A kým Ekvádor ležal v tieni jeho susedov, toto staroveké mesto ležalo v tieni sopky, ktorá mu neponúkla len úrodnú pôdu, ale údajne ho aj zničila.
Mestečko, ktoré zmenilo pohľad na amazonské kultúry
Mestečko vzniklo približne pred 2 500 rokmi, jeho obyvatelia ho opustili približne pred 1 000 rokmi. Ich počet nemožno rátať v tisícoch, ale v desiatkach tisícov. V mestečku ich údajne žilo prinajmenšom 10 000, ak nie až 100 000.
Ako zistili vedci počet obyvateľov?
Skúmali a našli, dokonca viac ako očakávali. Výskum im trval približne 25 rokov, teda od momentu, keď v uplynulom storočí pod hustými stromami a rastlinami objavili dôkazy o amazonskom meste.
Dnes už vedia, že ide o 6 000 pravouhlých platforiem s rozmermi približne 20 m x 10 m a výškou 2-3 m. Domnievajú sa, že väčšina z nich slúžila ako príbytok. Potvrdzuje to aj plošina v strede, tzv. námestie. Spájali ich širšie aj užšie čiary, teda chodníky a cesty, ktoré dopĺňali hrádze na reguláciu vody v regióne.
Mohla to byť skutočne veľká civilizácia, dokonca väčšia
…ako civilizácia Mayov v Strednej Amerike. Ešte jedno zistenie však vedcov prekvapilo. Doposiaľ vnímali amazonské kultúry najmä ako kočovný ľud. Ako nahých domorodcov v chatrčiach alebo malých osadách. Objav rozsiahleho mestečka však týmto názorom odporuje. Našli jamy, domy, nádoby, spálené semená, ale aj kamene na mletie rastlín.
Pod hustými rastlinami však zostáva ešte mnoho neznámych. A hoci zatiaľ nemožno s istotou hovoriť o novej civilizácii, tým, že o ľuďoch, ktorí v mestečku žili, sa toho veľa nevie, jedno je isté, ak aj išlo o civilizáciu, bola úplne iná ako Mayovia a Inkovia. Nezameriavala sa údajne na astronómiu, ale na poľnohospodárstvo. Rozloha 300 km2 toho ešte mnoho ponúka. Oveľa viac, než si vedci predstavovali pred pár rokmi.
Autor
Čítať viac článkov