Lákajú vás málo známe krajiny? Trúfli by ste si ísť do krajiny, kde nefunguje turistický priemysel a všetko si musíte vybaviť na mieste? Ak ste dobrodruhom, Guinea-Bissau je vyslovene pre vás.
Pár slov
Guinea-Bissau je krajina, kde bolo v rámci Afriky najviac prevratov. Je tu veľmi nestabilná politická situácia, a to, čo platilo včera, dnes už neplatí. Každý, kto sa sem vyberie, musí mať na pamäti, že toto nie je Senegal, Thajsko alebo Peru. Všetko je veľmi komplikované, premenlivé, a to nielen v rámci politiky. Napriek tomu budete veľmi prekvapení, že ľudia sú tu oveľa milší ako v iných afrických krajinách.
Krátka história
Guinea-Bissau bola kedysi súčasťou kráľovstva Gabu, časti Malijskej ríše. Časti tohto kráľovstva pretrvali až do osemnásteho storočia. Prvé správy o príchode Európanov pochádzajú z polovice 15. storočia. Rieky a pobrežie tejto časti sveta patrili medzi prvé kolonizované miesta Portugalcami v 16. storočí, vnútrozemie bolo preskúmané až v 19. storočí. Portugalci sa veľmi snažili udržať sa vo svojej kolónii oveľa dlhšie ako iné európske krajiny v Afrike. Ozbrojené povstanie za nezávislosť sa začalo v roku 1956, ale až v roku 1974 Portugalci konečne uznali nezávislosť Guiney-Bissau.
Počasie a kedy ísť
V Guinei-Bissau je teplo po celý rok a dochádza tu len k malým teplotným výkyvom. Má priemernú teplotu 26,3 °C. Priemerný úhrn zrážok v Guinei- Bissau je 2 024 mm, aj keď takmer výlučne počas obdobia dažďov, ktoré je medzi júnom a septembrom/októbrom. Od decembra do apríla krajina zažíva sucho a je to teda najlepšie obdobie na cestovanie.
Víza
Do Guiney-Bissau potrebujú Slováci a Česi víza. A tu nastáva prvý problém. Napriek tomu, že veľvyslanectvá sa nachádzajú aj v Európe (Brusel, Lisabon, Madrid a Paríž), príliš sa im do vydávania víz nechce. Preto každý cestovateľ radšej pricestuje do Senegalu (Guinea-Bissau susedí so Senegalom) a vybaví si víza buď v Dakare alebo v Ziguinchore. Tu by vám mali veľvyslanectvá vydať víza do pár minút. Potrebujete fotku pasového formátu, potvrdenie o ubytovaní v Guinei-Bissau, očkovací preukaz na žltú zimnicu a zaplatenie poplatku, ktorý je vždy rôzny (nedá sa platiť kartou, len západoafrickým frankom, ktorý je oficiálnou menou Senegalu). Nezabudnite pri plánovaní prísť na uvedené ambasády počas pracovných hodín (pondelok až piatok, cez víkend sa nepracuje) a radšej ráno.
Kto by chcel letieť priamo do hlavného mesta, vraj niekedy vydávajú víza priamo na letisku, ale od iných cestovateľov vieme, že s tým bývajú veľké problémy.
Ako sa sem dostanem
Do hlavného mesta Bissau sa dostanete buď z Európy (najrýchlejšie s leteckou spoločnosťou TAP z Lisabonu), ale aj zo Senegalu (Dakar). Treba povedať, že samotné lety do Bissau sú extrémne drahé (až 1 300 eur), 99% cestovateľov preto priletí do Dakaru (obojsmerné letenky do Dakaru sú od 500 eur) a potom prejde asi 430-kilometrovú vzdialenosť na hranice s Guineou-Bissau cez Gambiu (to trvá až 10 hodín, viď nižšie)
Gambia je štát, ktorý hraničí len so Senegalom, kde Slováci nepotrebujú víza. Treba však upozorniť, že policajti na gambijskej strane chcú všimné od 1 000 do 10-tisíc západoafrických frankov (1 euro = 650 západoafrických frankov). Ja som nikdy nezaplatil a článok o tom si môžete prečítať tu.
Ako sa uskutočňuje cesta do Guiney-Bissau z Dakaru?
Máte dve možnosti:
Buď preletíte z Dakaru do senegalského mesta Ziguinchor s letecou spoločnosťou Air Senegal (letenky sú od 50 eur a let trvá 40 minút)
Miestnou dopravou z Dakaru. Treba prísť skoro ráno (5:30) na autobusovú stanicu v mestskej časti Pikine a vybrať si auto alebo autobus. Jednoznačne odporúčame sedemmiestne auto (lístok stojí cca 15-tisíc západoafrických frankov), radšej ako autobus. Prečo? Všetka doprava sa pohne až vtedy, keď sa zaplní. Tu neexistuje žiaden rozvrh odchodov a príchodov, nikdy sa nedajte zlákať slovami, že už ideme. Pôjdeme, až keď bude vozidlo plné. Cesta cez Gambiu trvá minimálne 10 hodín a do mesta Ziguinchor prídete podvečer.
Hranica medzi Senegalom a Guineou-Bissau je otvorená od 8:30 do 16:00, takže v meste Ziguinchor budete musieť prespať. Hranica je od mesta Ziguinchor vzdialená cca 15 kilometrov a taxík stojí cca 5-tisíc západoafrických frankov.
Cestovanie po krajine
V Bissau zabezpečujú dopravu v rámci mesta mikrobusy nazývané toca-toca. Existujú aj bežné taxíky. Pre medzimestskú dopravu sú určené sept-places (sedemmiestny Peugeot) a candongas, veľké úžitkové vozidlá prepravujúce desať až dvadsať cestujúcich. Uprednostnite sept-place alebo sa aspoň pokúste dostať na predné sedadlá. Je tiež možné prenajať si taxíky do iných obcí a miest. Cesty sú rôzne, ale keď to zjednoduším, 250 kilometrov tu zaberie približne 6 až 9 hodín.
Jazyk
Portugalčina je úradným jazykom. Plynule ním však hovorí iba menej ako jeden zo siedmich obyvateľov. Lingua franca je kreolčina hornej Guiney – kreolský jazyk založený na portugalčine, ktorým sa hovorí medzi miestnymi obyvateľmi. Hovorí ním približne 15 % populácie a ako druhý jazyk ho uvádza približne 50 %. De facto je jazykom národnej identity. Medzi ďalšie jazyky patrí balanta, fula, mandjak, mandinka a papel. Niektorí hovoria aj po anglicky a po francúzsky – vyučuje sa to na školách, keďže Guinea-Bissau je obklopená anglicky a francúzsky hovoriacimi krajinami. Ak to teda zhrniem, ak neviete po portugalsky, tak po anglicky sa dohovoríte lepšie ako v Senegale.
Peniaze, mena, bankomaty, SIM karty
Západoafrický frank CFA (XOF) používa Guinea-Bissau a používajú ho aj jej susedia Benin, Burkina Faso, Pobrežie Slonoviny, Mali, Niger, Senegal a Togo. Presnejšie povedané, je to mena osamostatnená od stredoafrického franku CFA (XAF), pričom bankovky sú odlišné, ale tieto dve meny sa používajú zameniteľne jedna za jednu. Obe tieto meny frankov CFA sú garantované štátom a sú viazané na euro pri kurze 1 € = 655,957 CFA franku.
Bankomatové karty sa dajú použiť len v hlavnom meste a pri každom výbere z ATM je poplatok. Aj keď máte napríklad kartu Revolt, budete platiť poplatok. Africké ATM fungujú na poplatkoch, lepšie je mať eurá. USD dolár tu má oveľa horšiu výmennú hodnotu.
Ak potrebujete byť online a nechcete sa spoliehať na wi-fi na hoteloch (viac menej len v hlavnom meste Bissau), odporúčame si zabezpečiť eSIM kartu už na Slovensku viď Tripsim.
Jedlo
Väčšina Guinejčanov jedáva ryžu s rybami, pretože krajina je bohatá na ryby a ryža – domáca alebo dovezená z Thajska – je relatívne lacná. Nákladnejšie jedlá obsahujú hovädzie, kozie, kuracie alebo bravčové mäso. Jedlá sa vyrábajú aj z palmového oleja a arašidových omáčok a rôznych druhov zeleniny. Guinejci jedia aj mäso z divej zveri (opice, diviaky, atď.), ale týmto zvieratám hrozí vyhynutie, preto sa neodporúča podporovať ich konzumáciu.
Dostupné ovocie závisí od ročného obdobia, ale hojné je mango, papája, pomaranče, hroznové ovocie, banány, kešu a arašidy. Vyskúšajte aj kyslé ovocie fole a ovocnú šťavu z baobabu (sumo de cabaceira). Dovážané ovocie sa dá kúpiť vo fera de prasa v centre Bissau (jablká, hrušky, ananás, vodné melóny atď.), ale je to drahšie ako v Európe.
Pouličné občerstvenie ponúka zvyčajne sendviče s vajcom natvrdo, omeletu, rybu alebo hovädzie mäso. Alebo šišky, koláč a vajcia na tvrdo. Medzi miestnymi je obľúbená mrazená šťava v malých plastových vrecúškach alebo sklenených fľašiach na vodu.
Ktoré miesta sú najzaujímavejšie?
Hlavné mesto Bissau
- Prezidentský palác – počas občianskej vojny zbombardovaný, no potom prestavaný
- Bissau Velho – staré portugalské koloniálne centrum. Pekné miesto na prechádzky, ale večerný život je veľmi slabý. Nedajte si ujsť väzenie prerobené na Casa dos Direitos (Dom ľudských práv) Je na rohu pevnosti, blízko prístavu.
- Porto Pidjiguiti – Prístav Pidjiguiti bol miestom masakru Pidjiguiti 3. augusta 1959. Polícia zastrelila asi 50 štrajkujúcich prístavných robotníkov. To sa stalo začiatkom aktívneho odporu proti portugalskej koloniálnej veľmoci. Je tu pamätník v tvare obrovskej čiernej päste pripomínajúci masaker.
- Mercado de Bandim – hlavný trh v Bissau
- Fortaleza d’Amura – hlavná pevnosť, ktorá je však zavretá
Súostrovie Bijagos
Bissagos Islands, tiež písané Bijagós (portugalsky: Arquipélago dos Bijagós) je skupinou asi 88 ostrovov a ostrovčekov, ktoré sa nachádzajú v Atlantickom oceáne pri pobreží Guiney-Bissau. Súostrovie vzniklo zo starovekej delty riek Geba a Grande de Buba a rozprestiera sa na ploche 12 958 km2. Dvadsať z jeho ostrovov je obývaných celoročne vrátane najľudnatejšieho ostrova Bubaque, kde sa nachádza administratívne hlavné mesto.
- Bubaque – najľudnatejší ostrov súostrovia
- Orango Grande – je známe svojimi hrochmi v slanej vode
- João Vieira a Poilão – najlepšie ostrovy na pozorovanie korytnačiek!
Ako sa sem dostať:
Raz týždenne odchádza loď z prístavu Bissau na ostrov Bubaque. Časy odchodov do značnej miery závisia od prílivu a odlivu, ale často ide o piatok alebo sobotu. Lístky si môžete kúpiť v prístave Bissau pred odchodom. Toto plavidlo je stará ruská alebo východoeurópska loď pôvodne určená na prepravu vozidiel.
Spodná paluba plavidla slúži na uloženie nákladu, medzi ktorým si musia nájsť miesto cestujúci tretej triedy. Pasažieri druhej triedy môžu sedieť na otvorenej hornej palube (zakrytej plachtami) na vrchu kormidelne, ktorá poskytuje skvelý výhľad na oceán a ostrovy pozdĺž prejdenej trasy.
Národný park Cantanhez
Národný park Cantanhez v Guinei-Bissau sa nachádza v okrese Tombali, na juhu krajiny, asi 250 kilometrov od hlavného mesta Bissau. Cesta tam je v dobrom stave s výnimkou posledných 60 kilometrov, ktoré tvorí hrozná, ale ťažko prístupná lesná cesta. Les Cantanhez je najväčším zostávajúcim v Guinei-Bissau a má širokú škálu fauny a flóry.
V národnom parku Cantanhez sú rôzne tabancas alebo komunity. Miestni farmári žijú v úzkom kontakte so šimpanzmi. Toto spolužitie a interakcia medzi ľuďmi a šimpanzmi v rovnakom priestore nie je vždy jednoduché, v skutočnosti je bežné v spomínaných oblastiach vidieť konzumáciu primátov a šimpanzov. Bezpochyby jeden z faktov, ktorý robí z Cantanhezu jedinečnú a veľmi špeciálnu destináciu, je možnosť vidieť rôzne druhy zvierat v okolí miestnych dedín.
Na šimpanzy sa chodí s miestnym sprievodcom ráno a poobede. Treba povedať, že šimpanzy sú veľmi plaché zvieratá a vy ich uvidíte asi zo vzdialenosti asi 100 metrov, ale iba na pár sekúnd či minút. Ak to porovnám s gorilami, toto predstavenie je chvíľkové, ale nádherné.
Koľko času treba a koľko to stojí? Na Cantanhez treba tri dni aj s cestou, no miestnou dopravou sa sem nedostanete. Treba si prenajať auto so šoférom. Za tri dni sme zaplatili asi 500 eur, čo je v tejto časti sveta normálna cena.
Aký je rozpočet?
Ak cestuješ nízkonákladovo (lokálna doprava – tá najlacnejšia, guest house) tak ťa cesta vyjde na týždeň bez hlavnej letenky do 700 eur
Ak cestuješ tak, že chceš aj preletieť, bývať v trojhviezdičkových hoteloch, cesta vyjde okolo 1 300 eur.
Ak by si chcel vypracovať podrobnejší itinerár alebo iný, kontaktuj ma tu.
Ak hľadáš iné cestovateľské itineráre do celého sveta, pozri sem.