Ak by za každú negatívnu alebo smutnú reportáž zo Somálska dali krajine finančnú odmenu, dnes by možno stála na strane bohatších štátov sveta. Hladomor, vojna alebo obavy z teroristickej skupiny Aš-Šabáb – témy, ktoré najčastejšia prúdia z tohto Afrického rohu. Posledné týždne sa však okrem slova Somálsko skloňoval aj iný pojem. A je mu viac než podobný.
Všetko riadi samostatne, no nik ho formálne neuznáva. Je chudobný, no jeho obyvatelia ovládajú anglický jazyk lepšie ako iné vyspelejšie krajiny sveta. Toto je Somaliland, región na severozápade Somálska, túžiaci po samostatnosti a medzinárodnom uznaní. Už roky sa chce stať samostatným štátom.
Somaliland opäť v centre diania
Začiatkom januára sa oblasť opäť dostala do celosvetového povedomia spoločnosti. Stalo sa tak po prijatí kontroverznej dohody medzi Etiópiou a Somalilandom. Etiópia si ňou chcela zabezpečiť vysnívaný prístup k moru a Somaliland vysnívané osamostatnenie sa od Somálska. Na stole sa tak ocitla otázka, či v Afrike naozaj nevznikne nový štát menom Somaliland.
Fakticky sa predsa región samostatne spravuje už od roku 1991, keď vyhlásil nezávislosť od Somálska. Avšak, téma prináša viac ako jedno ALE. Napríklad, aby štát vznikol, museli by sa prekresliť africké hranice, ktoré určovali európske perá.
Turistov ako šafranu
Ako to však v Somalilande skutočne vyzerá, videl len málokto. Pre mnohých stále zostáva len neznámym názvom na papieri. „Turistov je tam ako šafranu“, povedal mi Martin Navrátil pri našej africkej debate… A ja po prelúskaní zahraničných portálov viem, že mal pravdu. Ročne ich tam príde približne od tristo do tisíc. Martin navštívil Somalilad už trikrát a otázok na neho, ako na primárny zdroj, mi napadne hneď desiatky:
Prečo Somaliland vidí svoju budúcnosť mimo Somálska?
„Keď sa Somálsko politicky rozpadlo, Somaliland tvoril jednu časť Somálska. Jeho politici začali viesť svoju vlastnú, nezávislú politiku. Africká únia však nechce vidieť rozpadajúce sa štáty. Následne by nastala reťazová reakcia. Jediný raz, keď Africká únia povolila vznik nového štátu, bolo v prípade Južného Sudánu. Pri Somalilande však platí nulové status quo.“
„Aktuálne je vláda v Mogadiše pre vnútorné rozpory veľmi slabá. Má plné ruky práce s inými problémami ako boje proti Aš-Šabáb. Avšak, ak sa Somálsku začne dariť, tak sa otázka Somalilandu vyrieši a vláda si ho zoberie do svojho náručia….,“ konštatuje Martin.
….Somaliland však dovtedy môže snívať o svojej samostatnosti. Má svoju vlastnú vlajku, menu, armádu aj územie.
„Martin, túto pomyselnú „hranicu“ si prešiel, vyzerá prechod zo Somálska do Somalilandu skutočne ako prechod z jednej krajiny do druhej?“
„Ak by medzi krajinami existoval oficiálny hraničný priechod alebo by dávali pečiatku, Somálsko by hranice so Somalilandom uznávalo. To sa však nedeje a preto prechod vyzerá inak… Pásmo strážia vojaci, obrazne sa dá prechod prirovnať tomu zo Srbska do Kosova. Približne kilometer po prekročení pomyselnej hranice sa nachádzali jednotky Somalilandu, ktoré nás odviedli do najbližšieho mesta, aby nám udelili víza.“
Vidno však v ľuďoch a v prostredí prechod z jedného štátu do iného?
„Obe časti sú veľmi chudobné. Z pohľadu Slováka by rozdiel nebol veľký, no z pohľadu Somálčana by bol obrovský. Je vidieť, že človek prišiel do inej časti. Somaliland je oveľa bezpečnejší ako ktorákoľvek iná časť krajiny. Jeho obyvateľom sa darí viac ako zvyšku Somálska. Nehrozia tam občianske nepokoje a na miestnych trhoch vidno, že ľudia majú viacej peňazí.“
„Cez farby vidíte bohatstvo krajiny a ľudí.“
Martin Navrátil, Okolo sveta 3 (Somálsko, Somaliland)
Hranice afrických krajín nepísali africké perá, ale perá európskych veľmocí. Dá sa povedať, že ak by Somaliland celosvetovo uznali za oficiálny štát, v iných afrických krajinách by nastala reakcia? Chceli by niektoré z nich nasledovať tzv. „somalilandský“ trend?
„Počas Berlínskej konferencie napísali európske perá všetky hranice, okrem Etiópie. Ukážkovým príkladom je Nigéria. Nigériu tvorí 250 rôznych národností, ktorým nariadili: ‚Vy sa budete volať Nigérijčania.‘ A im nezostávalo nič iné, len prijať to. Ak by teda Somalilandu povolili odtrhnúť sa, dosiahnuť by to chceli aj ďalšie regióny. Napríklad Západná Sahara, ktorá patrí Maroku.“
Somaliland je svetovo neuznaný štát. Jeho vládu, úrady, armádu nik neuznáva. Bez víz však doň človek nevstúpi. Ako si vybaviť víza do štátu, ktorý podľa iných nemá na mape ani svoje hranice?
„Pred vybavením víz treba prijať dva fakty: nič sa ti nesmie stať a nesmieš stratiť pas. V Somalilande totiž neexistuje ambasáda Európskej únie. Žiaden zamestnanec za tebou nepricestuje, aby ti pas pomohol vybaviť. Daný štát predsa oficiálne neexistuje a úradne ide o Somálsko.
Najlepším spôsobom, ako si vybaviť víza do Somalilandu, je prílet do Hargeisa, kde sa hneď na letisku dajú víza vybaviť. Ak by bol príchod po zemi, napríklad z Etiópie, víza sa dajú vybaviť v hlavnom meste Addis Abeba,“ hovorí Martin.
Obyvatelia Somalilandu hovoria, že chcú, aby svet vedel, že sú „normálni.“ Akí sú podľa teba? Sú obyvatelia Somalilandu iní ako Somálčania?
„Sú to Somálčania, ktorí chcú byť mimo Somálska. Dôvodom je bezpečie. Od 90. rokov minulého storočia vidia, že vláda v Mogadiše pre nich toho veľa nedokázala, kým tá v hlavnom meste Somalilandu áno.“
Viacerí by mu ju dopriali. Komu a čo? No predsa Somalilandu jeho nezávislosť. A Martin s nimi súhlasí, i keď vzápätí dodáva, že takýto krok by do zvyšku Afriky nemusel priniesť len radosť z osamostatnenia sa, ale aj chaos a nepokoje.
Autor
Čítať viac článkov