Aj v súčasnosti existuje viac ako 2,5 miliardy ľudí, ktorí nemajú prístup k základnej hygiene. Tí, čo prístup majú, riešia celosvetovú dilemu doplnku v kúpeľni. V týchto krajinách sa bez bidetu rozhodne nezaobídu.
Malý, ale obratný a rýchly. Už v starovekom príbehu spájali kolibríka s úchvatným činom. V zobáku nosil kvapky vody, aby zahasil veľký oheň. A aj keď bol malý, pomáhal vyriešiť veľký problém. I preto sa stal kolibrík symbolom Svetového dňa vody 2023 a tiež Svetového dňa toaliet.
Prečo existuje Svetový deň toaliet?
Toaleta je malá, no mocná. Viac ako jedna miliarda ľudí vykonáva potrebu na otvorenom priestranstve. Okrem toho temer 2,5 miliardy ľudí nevlastní záchod. Z týchto dôvodov vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 19. november za Svetový deň toaliet. Práve v týchto dňoch sa svet snaží upriamiť pozornosť na nedostatok kúpeľní na svete.
Podľa UNICEF-u zomrie každý deň na svete viac ako 800 dievčat a chlapcov mladších ako 5 rokov pre nedostatok základnej hygieny a čistej vody. Ide o jeden z rizikových faktorov ťažkej a akútnej podvýživy. Toalety sú totiž základným kameňom verejného zdravia.
Kým niektorí obyvatelia rozvojových krajín nemajú prístup ani k toalete, v iných riešia luxus alebo skôr spôsob hygieny. Na svete totiž existujú rôzne druhy kúpeľní. A v niektorých krajinách toaletu neodmysliteľne dopĺňa aj bidet.
Odkiaľ zariadenie pochádza?
Popularitu získal už pred viac ako 400 rokmi, odborníci sa však nevedia zhodnúť, v ktorej krajine bol po prvý raz bidet použitý. Niektorí tvrdia, že zariadenie začali pravidelne využívať po prvýkrát vo Francúzsku v 18. storočí.
Pôvodne sa vyrábali z porcelánu a montovali ich do dreveného nábytku. Dávalo by to zmysel, aj slovo bidet totiž pochádza z francúzštiny. Označovalo pôvodne malého silného koňa, ktorého zvyčajne používali len šľachtičné dámy a deti. Ak chceli bidet využiť, usadili sa naň podobne ako pri jazde na poníkovi. Počiatočne slúžil aj ako „antikoncepcia“ pre prostitútky alebo pre ženy, ktoré mali mimomanželský vzťah. Využívali totiž podobné nádoby (jednoduchšie, nie keramické) po pohlavnom styku v nádeji, že sa vyhnú tehotenstvu a pohlavným chorobám. Bidet na popularite stúpal, čo cirkev ostro kritizovala.
Najväčší svetoví fanúšikovia bidetu
A hoci Francúzi bidet vymysleli a pomenovali, v krajine si k nemu hľadá cestu menej domácich. Na rozdiel od Talianska, ktoré si v používaní bidetu drží dodnes celosvetové prvenstvo.
V krajine dokonca platí zákon o bidete. Každá domácnosť musí disponovať na základe neho bidetom. V prípade, že ním cudzinec nedisponuje a načrtne danú tému Talianovi, ten ho môže ohromiť hŕbou zvedavých nepochopiteľných otázok. Hlavne potom, ak Talian zistí, že niektorí cudzinci si v nich chladia nápoje. A kým niektorí chladia, Indovia zas v domácnosti bidet využívajú na oplachovanie ryže.
Rozdiel medzi európskym a juhoamerickým
Okrem Francúzska a Talianska sa bidet rozšíril aj na Pyrenejský polostrov. Bidety bežne využívajú i Španieli aj Portugalci. Cestu k nim si našli aj Gréci, Albánci alebo Turci. Bidet sa však rozšíril aj za európske hranice, konkrétne do niektorých častí Egypta, Japonska alebo do Uruguaja a Argentíny. V Európe sa stali najobľúbenejšími modely s horizontálnym prúdom, kým v Južnej Amerike dominuje vertikálny prúd.
Ako sa bidet dostal do Južnej Ameriky?
Na to, aby ho v Latinskej Amerike využívali, museli ho najskôr objaviť. Do Argentíny ho priniesli sami domáci obyvatelia. Potom, čo koncom 19. storočia navštívili Paríž, okrem luxusnej módy ich ohromil aj bidet. Čoskoro ho v Argentíne napodobnili a sfunkčnili.
Niekto ho považuje za viac užitočný, iný za menej. Aký by bol moderný svet bez bidetu sa už nedozvieme, môžeme však podniknúť kroky na to, aby sme pomohli ľuďom v kritických hygienických podmienkach. Každý môže byť ako kolibrík. Aj menej je viac ako nič.