Jazyk hudby je univerzálny, a tak rýchlo prekročí hranice. V tomto prípade sa stredoeurópske hudobné prvky dostali až do Mexika. Tam sa v kombinácii s inými premenili na najpopulárnejší hudobný žáner krajiny a propagujú jej čaro po svete dodnes.
Sú to aj oni, jednoznačne oni, kto Mexiku dodal taký hravý nádych. Nesú v sebe symbol miestnej identity, dedičstva, tónov, ohnivých žien a vytvárajú akúsi živú oponu pri romantických pletkách v mexických seriáloch a filmoch. Reč je o mužoch s gitarou v rukách, brnkajúcich tradičné tóny mariachi. Čo je to mexické mariachi a čo má spoločné s českou kultúrou?
Hudobný symbol Mexika
Krajinou sa netiahne len určitý druh vône z miestnej kuchyne, prostredím prechádza aj tradičná hudba. Mariachi je jedným z najpopulárnejších a najcharakteristickejších hudobných žánrov mexickej kultúry.
Hudobníci a ich mohutné hlasy a sláčikové či dychové nástroje zaujali UNESCO natoľko, že sa žáner stal nehmotným kultúrnym dedičstvom ľudstva. Väčšinou ide o štyroch hudobníkov v kostýme vidieckych mexických kovbojov.
Námestie s tónmi Mariachi
V historickom centre Mexica City, medzi ulicami Calle República de Honduras a Calle República de Peru sa nachádza námestie ako z mexických seriálov 20. storočia.
Uličky, ktoré naň vedú, nie sú v porovnaní so žiarou námestia najsvetlejšie. Atmosféru námestia Plaza Garibaldi si však mnohí nechcú nechať ujsť. Len pár metrov od neho leží aj múzeum tequily a mezcalu, teda destilátu z ágavy.
Ako sa dostalo mariachi na námestie?
Námestie Plaza Garibaldi sa do začiatku 20. storočia nazývalo Plaza Santa Cecilia, neskôr ho pomenovali po vnukovi talianskeho vojaka Giuseppe Garibaldiho. Námestie však nezískalo popularitu pre svoje meno, tá prišla po rozmachu charro filmov medzi 30. a 50. rokmi 20. storočia. Spolu s filmami zažíval rozmach aj mexický hudobný žáner mariachi.
Jeho tóny sa čoraz hlasnejšie ozývali aj z Plaza Garibaldi. Tamojšie reštaurácie zapĺňali páni v nádeji, že pri svojich stoloch nájdu hudobníkov mariachis, aby ich manželkám zaspievali piesne ako z filmu. Hudobníci mariachi sa na Námestí Garibaldi postupne usídlili. Na jeho lavičkách vysedávajú dodnes, aby spríjemnili večer jeho návštevníkom.
Väčšina umelcov dokonca pochádza práve z tohto námestia. Spolu s nimi si tam zarábajú aj hudobné romantické skupiny Trío romántico.
Zo strednej Európy do Mexika
História mariachi sa však nepísala len na mexických námestiach, korene žánru siahajú do 18. storočia a sú úzko prepojené s krajinou, ktorá je Slovensku viac než blízka. Hudba totiž hranice môže prekročiť veľmi ľahko. Jej jazyk je univerzálny a tónom rozumejú aj hudobníci na druhej strane sveta.
České rytmy v Mexiku
A práve moravskú dychovku a tóny českej polky si zamiloval aj šľachtic a člen rakúskej habsbursko-lotrinskej dynastie Maxmilián I. Mexický. Bol to práve on, kto sa v zámorí ujal koruny počas Mexického cisárstva. Spolu s politickými a sociálnymi pravidlami priniesol do Mexika aj množstvo európskych prisťahovalcov a hudobníkov. Tí sa usadili v severnej časti krajiny a čoskoro dychové a sláčikové nástroje prepojili s mexickým hudobným žánrom.
S odstupom času sa mexická polka stala v krajine čoraz populárnejšia a mariachi vzniklo aj na európskych rytmoch. Okrem polky v ňom znie aj rytmus klobúkového tanca jarabe, serenády alebo corridos.
Názov mariachi vznikol z chyby
Je národným symbolom Mexika, no meno krajiny pozdvihol aj vďaka európskym rytmom. Žáner má toho s Európou spoločného viac, než sa na prvý pohľad zdá. Názov pochádza z francúzskeho jazyka. Išlo skôr o omyl, aj preto znie trochu odlišne… Slovo mariage, teda svadba, sa zlou výslovnosťou premenilo na mariachi. Hudobný žáner je dobrým príkladom toho, že aj omyl dokáže krajinu celosvetovo presláviť.
Autor
Čítať viac článkov