Určite poznáte slovo voodoo, ktoré sa nám spája s niečím mysterióznym a mohli by sme povedať, že aj negatívnou emóciou. Keď som si robil v mojom okolí prieskum, že čo sa ľuďom ako prvé vynorí z pamäte pri tomto slovíčku, tak to väčšinou bolo o zapichovaní ihlíc do bábiky. Možno aj vás napadlo niečo podobné a pritom je to od reality tak ďaleko ako som ja kňaz voodoo.
To, že si to vôbec myslíme je vlastne výsledok kresťanskej propagandy voči tomuto pôvodnému náboženstvu, ktoré má svoje korene v západnej Afrike. Keďže misionári videli v mnohobožstve uctievanie nekresťanských symbolov, potrebovali to nejako propagandisticky zhodiť. Práve zapichovanie ihlíc do bábik či iné nepríjemné praktiky sa do našej kultúry najviac vryli a uložili naveky vekov.
Samotné slovo voodoo pochádza z amerického kontinentu. V západnej Afrike týmto praktikám hovoríme vodun. Keď si spomeniete ako som hovoril na začiatku tejto africkej kapitole o obchode s otrokmi, tak najviac ich prišlo práve z tejto časti sveta, kde sa praktizovalo od dávnych časov vodun. Otroci si so sebou priniesli nielen jazyk, ale aj spev či zvyky. Preto máme na americkom kontinente toľko karnevalov od Ria až po Mexiko, úžasné tance, ktoré majú pôvod v Ghane, Benine či v Nigérii. Avšak aj náboženské predstavy, ktoré pomáhali ľuďom prežiť ich neľahké životné obdobie.
Je to vlastne súbor praktík, ktoré nielen chránia, ale aj liečia a pomáhajú zvládať rôzne životné situácie. Nás zaujímal práve najväčší fetiš trh na svete, kde sa schádzajú všetci veriaci tohto náboženstva alebo filozofie.
Tento trh nájdete na okraji hlavného mesta Lome. Neďaleko benzínovej pumpy je malé hlinené námestíčko, kde po plechovými strechami sú vyložené všetky náboženské predmety. Priznám sa, že som čakal pri slove najväčší trh niečo veľké a miesto toho sa pozerám na plochu, ktoré má asi 100 x 100 metrov. Dokonca som sa pohrával s myšlienkou, že som narazil na turistickú návnadu, ktorá má predať za pár dolárov fascinujúci príbeh. Avšak mýlil som sa. Opäť som si zabezpečil sprievodcu, ktorý nám pekne vysvetlí nielen praktiky, ale aj načo slúžia všetky tie sušené psie hlavy, netopierie krídla, rôzne kosti, sušené papagáje, lebky a… proste všetko, čo sa nachádza v miestnej krajine a dá sa usušiť, tak to tu nájdete. Ale poďme pekne po poriadku.
„Usušená leopardia koža vám pomôže pri biznise. Stačí pomlieť jeho kožu a dať na pracovný stôl a všetko je vybavený.“ Začne súkať z rukáva jednu zaujímavú informáciu za druhou miestny sprievodca, ktorý praktizuje vodun už od narodenia.
„Ak niekde vycestujem, beriem si opičiu hlavu, ktorá má chráni pred všetkými nástrahami. Aj vďaka tomu sa nestratím a nikto ma neokradne. Keď si na niečo neviem spomenúť a mám pocit, že strácam pamäť, tak usušeného papagája pomeliem, pridám med, zalejem čajom a mozog mi pracuje ako za mlada.“ Dopovie a ideme k ďalším sušeným zvieratkám. „Usušené a pomleté kravské kopyto s bylinkami vám zlepší zrak. Alebo chcete svoj život zmeniť? Niečo vám nevychádza? Tak zjedzte pomletého chameleóna, ktorý je symbolom menenia farieb.“
Dalo by sa povedať, že vodun vie vyriešiť každý problém vo vašom živote. Aj keď už tu nie je toľko veriacich a misionári boli viac menej úspešní v násilnom pokresťančovaní, tak stále tu nájdeme dediny a mestské časti, kde sa nachádzajú chrámy. Sám sa ich pýtam na známe prepichovanie bábik a dostávam odpoveď. „Tento zvyk sa začal uplatňovať na území dnešného Haity, ale tiež je to skôr rarita ako bežná prax. My máme ľuďom pomáhať a nepáči sa nám, keď nás niekto haní. Ani my sa nesnažíme meniť pohľad na Ježiša a nevymýšľame si príbehy. Našim cieľom je hlavne ľudí liečiť, keďže miestne zdravotníctvo je v katastrofálnom stave.“ Zamudruje miestny kňaz, ktorý vyrába rôzne amulety. Jeden takýto amulet vyrába aj pre mňa, keď sa dozvie, že veľa cestujem. „Zaželaj si vo svojom vnútri, čo by si chcel ešte vidieť a zavri oči. Neotvor ich dovtedy, kým ti nepoviem.“ Počujem ako okolo mňa chodí, odrieka slová v tom istom poradí a kadencii a zvoní pri tom zvončekom. Následne mi dá do dlane malý predmet a poprosí ma, aby som otvoril oči. „Tento amulet maj stále pri sebe a splní sa ti každý cestovateľský sen.“ Poďakujem sa a sám sa pre seba zasmejem, či môže môj osud zvládnuť ďalšiu dávku cestovateľského šťastia, keďže som zažil už toľko, že aj na tri ľudské životy je toho veľa. Mňa hlavne teší, že zas som sa niečomu priučil a napriek tomu, že nie všetkému musím chápať, poznám aj tento ďalší filozofický prúd z krajiny menom Togo.
Máte otázky na článok „Togo alebo najväčší fetiš trh na svete“? Dajte do komentu a radi odpovieme