Slávne, no zároveň neznáme. Stonehenge zatiaľ úplne nerozlúskli, a to si nad ním lámu hlavy už desaťročia. Jeho tajomstvá však postupne vychádzajú na povrch. Najnovšie vedci odhalili jeho ďalšiu funkciu, skúmali ju viac ako desať rokov.
Dlho nič len polia, tráva a zeleň. Zelená planina, ktorá nemá končiny. Zelená lúka bez domov a v jej strede len zopár šedých kamenných machúľ pokrytých lišajníkmi. Každým priblížením človek odhaľuje nové obrysy šedých skál. Po vystúpení z dopravného prostriedku vidno, že to nie sú len skaly, ale niekdajšia impozantná stavba. A hoci sa nachádza v strede ničoho, ročne ju navštívi viac ako 1,3 milióna návštevníkov. Stonehenge.
Doposiaľ nerozlúsknutý
Desaťročia plynú, no masívny monument je pre archeológov stále veľkou neznámou. Ani v súčasnosti nevedia určiť, kto ho postavil, či na čo konkrétne slúžil.
„Postupne zisťujeme viac a viac, no nemyslíme si, že niektoré veci raz odhalíme.“
English Heritage, Susan Martindale
Niektoré teórie naznačujú, že slúžil ako mauzóleum alebo pohrebisko. Iné veria, že išlo o liečebné miesto alebo dokonca nebeský kalendár, keďže medzery vo vonkajšom kamennom prstenci sa dokonale zhodujú s letným a zimným slnovratom.
Druhý Stonehenge?
Stonehenge nie je len jeden. Originál možno postavili v kamennej dobe, no za dverami jednej z britských univerzít vytvorili jeho pôvodnú repliku v mierke 1:12 , ktorú vyhotovili zo 157 kúskov pomocou 3D tlače. Tento model však neslúži na obzeranie, ale na výskum. A hoci by pri pohľade naň návštevníci lepšie pochopili funkcie kamennej stavby, táto replika je pre turistov verejne nedostupná.
Posledných desať rokov na nej britský profesor Trevor Cox skúmal doposiaľ neobjavenú funkciu Stonehengu. Stredobodom bádania boli po prvý raz akustické vlastnosti rozložených kameňov. Vedci v tom čase ani netušili, že akustika objasní viaceré nerozlúsknuté teórie.
Nový objav
Keď nie na lúke, tak v semi-zvukovej komore, ktorá vďaka geometrickej pene pohltí všetok zvuk. Výskumu stačilo len „málo“, a to vhodný priestor, kde teóriu otestovať. Vďaka replike Stonehengu zistili, že stavba kedysi fungovala ako obrovská echo komora. Zosilňovala zvuky v kruhu pre tých, ktorí sa nachádzali v jeho vnútri, a naopak, chránila zvuk pred tými, ktorí boli vonku, teda mimo kamenného kruhu.
Tento nález potvrdil, že Stonehenge slúžil len pre malú skupinku ľudí. Bolo to elitné rituálne miesto, do ktorého mohli „vstúpiť“ len tí, ktorí patrili do vnútorného kruhu. Hoci Stonehenge nemal strechu a ani podlahu, zvuk sa odrážal medzi medzerami v kameňoch a zostával v priestore. Slúžil ako živý plot, no z kameňov. Kamene nechránili len zvuk, chránili aj pred neželanými pohľadmi nepozvaných.
Nedostatok akustickej archeológie
Výskum podčiarkol, že divy sveta nestačí len pozorovať. Je potrebné ich skúmať vo viacerých rovinách. To aplikovali aj na Stonehenge. Preniesli sa o 5 000 rokov nazad a rozmýšľali o živote miestnych.
A ak človek premýšľa o ľuďoch, uvedomí si, že bez zvuku, hudby, slova alebo spevu žiť nemohli. Problém s akustickou archeológiou je len jeden: zvuk na rozdiel od pamiatok zmizne. Ani po všetkých výskumoch si tak vedci nemôžu byť istí, čo skutočne sa v Stonehenge odohrávalo.
Autor
Čítať viac článkov