Júl 1776, druhý kongres vo Philadelphii, hot dogy a ohňostroj. Tradície Dňa nezávislosti v Spojených štátoch sa stali populárnymi v celom svete. Svoj deň nezávislosti však špecificky slávi viac ako 150 krajín sveta. Viaceré z nich práve v septembri. Hot dogy a ohňostroj v týchto krajinách nahrádzajú farebné šarkany, operené klobúky, vlastenecké šaty alebo šplhanie po stožiari.
Naprieč svetom ju oslavuje množstvo štátov, no každý inak – špecificky.
Na deň nezávislosti si štáty nepripomínajú len svoju slobodu, ale vyzdvihujú aj jedinečnosť svojej kultúry. Takto slávia deň nezávislosti v Indii, v Južnom Sudáne, V Latinskej Amerike, Bangladéši alebo v Indonézii.
India
Trvalo to viac ako 200 rokov, kým India získala od britskej koloniálnej nadvlády nezávislosť. Písal sa 15. august 1947, keď prvý indický premiér Džaváharlál Néhrú vztýčil národnú vlajku Indie. Odvtedy sa deň nezávislosti koná práve v tento deň. Oslavujú ho všetky štáty krajiny. Ide o jeden z mála sviatkov, ktorý sa oslavuje v každom indickom štáte. Hlas politikov nie je jedinou vecou, ktorá prúdi vzduchom, na znak slobody vejú na oblohe aj šafranovo-bielo-smaragdové šarkany, ktoré evokujú trojfarebnú zástavu krajiny.
Bolívia
Nie šarkany, ale široké sukne a klobúk burinka na hlave domorodých žien cholitas tancujúcich v uliciach hlavného mesta.
Viac ako 300 rokov španielskej koloniálnej nadvlády uzavreli 6. augusta 1825 pri podpise aktu nezávislosti. Deň nezávislosti sa v krajine nazýva aj Día Nacional, teda Národný deň. Od 6. augusta 1825 sa každoročne organizuje dvojdňový pochod, sprievod a karneval. Vlastenci proti Španielom bojovali od roku 1809. Vodca bojov a venezuelský generál Simón Bolívar musel počkať 16 rokov, kým po ňom pomenujú republiku.
Južný Sudán
Bolo to len nedávno, keď svet obletela správa, že Južný Sudán sa po desaťročiach vojny, genocídy a hladomoru oficiálne odtrhol od Sudánskej republiky 9. júla 2011. Južný Sudán sa stal v tento deň najmladšou krajinou sveta.
No sloboda krajine mier nepriniesla, obyvatelia aj naďalej čelia politickej korupcii, ekonomickým problémom a konfliktom so severnými susedmi.
Mexiko
Školáčka pózujúc na hlavnom námestí v srdci Mexica City Zócalu, kde sa ľudia schádzajú už od čias Aztékov. Všetko začalo jedným výkrikom a skončilo nezávislosťou krajiny. Mexičania slávia svoj Día de la independencia 16. septembra. Oslava štátneho sviatku začína už 15. septembra o 23.00, keď prezident zvolá z Národného paláca a rozozvučí sa zvon Dolores.
16. september 1810 nie je dňom, keď Mexičania získali svoju nezávislosť, ale dňom výkriku, ktorý spustil mexickú vojnu za nezávislosť na čele s legendárnym kňazom Hidalgom.
Mexičania milujú drámy. Aj preto namiesto konca vojny oslavujú jej začiatok. Skrýva v sebe viac romantiky. Vojna o nezávislosť trvala 11 rokov (do roku 1821) a dnes ju slávia pod rúškom národných farieb, veľkých tanečných sukní a hudby mariachi. Povstalci pôvodne nechceli dosiahnuť nezávislosť krajiny, ale väčšie ekonomické, politické a sociálne postavenie. Väčšina z nich bola deťmi Španielov, no narodili sa na americkom území, boli teda americkými Španielmi. A práve to bol ten problém. Najvyššie pozície v štáte totiž patrili len Španielom narodeným v Španielsku.
Guatemala
Obyvatelia Guatemaly povzbudení Mexičanmi oslavujú svoju nezávislosť od 15. septembra 1821. Oslavy sa nezaobídu bez pokrývky hlavy v tvare sfarbeného vtáka Kvesala (quetzal).
Viaceré pôvodné civilizácie ho vnímali ako posvätného. Symbolizoval domorodého boha, ktorý mal tvar opereného hada. U Aztékov to bol Quetzalcóatl a u Mayov K’uk’ulkan.
Bangladéš
Na to, aby sa krajina stala nezávislou, bolo treba viac ako len podpis. Deväť mesiacov bojov s Pakistanom v roku 1971 a tri milióny životov. Deň víťazstva sa v Bangladéši slávi 16. septembra, ulice sa zaplavia politickými zhromaždeniami, prehliadkami a obyvatelia sa oblečú do vlasteneckých šiat.
Indonézia
Deň nezávislosti – 17. august 1945. Deň, keď sa krajina pustila do štvorročnej vojny s Holandskom. Na počesť nezávislosti vypustia počas osláv stovky zelených korytnačiek do oceánu z pláže Kuta na Bali. Slávnosti sa nezaobídu ani bez tradičnej hry panjat pinang. Hra spočíva vo výstupe na vysoký stožiar, ktorý je ovešaný bicyklami, televízormi alebo inými cenami.
Háčik je v tom, že je natretý mastnou hlinou. Vyhrá ten, kto vylezie až na jeho vrchol, súťažiaci medzi sebou často spolupracujú, aby si ceny neskôr rozdelili.
Čile
Ležia na iných kontinentoch, no aj tak oslavujú deň nezávislosti podobne. Šarkany nezávislosti nevejú len v Indii, ale aj v Čile. V tomto prípade na nich nechýba bielo-červeno-modrá farba. Čilská revolúcia za nezávislosť vypukla v roku 1810. Obyvatelia boli podobne ako v iných latinskoamerických krajinách unavení zo španielskej nadvlády. Španielov porazili o osem rokov na to. Odvtedy 18. septembra naprieč mestami lietajú ručne vyrábané šarkany, aby si pripomenuli statočnosť miestnych obyvateľov.
Nechýbajú ani tradičné upečené empanady, teda pečivo, ktoré sa podáva buď naslano s hovädzím mäsom alebo nasladko napríklad s jablkovou plnkou.