Hlasy predavačov na marockých trhoch dopĺňa silná aróma. Tiahne sa naprieč celým námestím, uličkami, cestami až po odletovú zónu na letisku. Nepramení len z hlinených nádob v reštauráciách, pochádza aj z miestnych obchodov.
Pred stlačením spúšte fotoaparátu aj slovo dokáže vypovedať niečo o krajine. Kým anglicky hovoriace štáty si obľúbili slovo „cheese“, na Slovensku mnohým zíde na um výraz „sýýr“. Niektorí Maročania toto slovo poňali nielen tradične, ale aj vtipne. Pred spúšťou fotoaparátu počuť pojem „tajine“ (tadžín). Stačí len poprosiť nejakého domáceho o fotku, niektorí z nich slovo určite spomenie. Turista tak počas fotenia aspoň nezabudne, v ktorej krajine sa fotí.
Čo slovo tajine znamená
Tajine je doslova synonymom Maroka. Ide o špecifický pokrm na severe Afriky. Jedlo pripravujú v hlinenom hrnci s rovnakým názvom. Názov pokrmu sa teda odvodil práve od hrnca tajine. Ten je zložený z hlineného taniera a kužeľovej pokrievky.
Nádoba neslúži len ako dizajn a okrasa, závisí od nej chuť jedla. Pokrm pre tvar nádoby zostáva šťavnatý a nepripáli sa. Veko zadržiava paru, voda sa tak neodparí, ale stečie po pokrývke späť do jedla, čím si pokrm zachová viac chuti a arómy.
Tajomstvo vo vnútri nádoby
V nádobe sa ukrýva udusená zmes mäsa a zeleniny. Popularitu si udržiava najmä tá s kuracím alebo jahňacím mäsom. Na svoje si neprídu iba milovníci mäsa, ale aj vegetariáni so zeleninovou verziou.
Okrem zeleniny sa do jedla pridáva aj sušené ovocie, napríklad slivky, hrozienka alebo marhule. Neodmysliteľnou ingredienciou je aj kuskus.
Kuskus – berberský rituál
Kým niektoré kultúry nedajú dopustiť na ryžu, v Maroku to isté platí pre kuskus. Konzumuje sa už viac ako 2000 rokov. Traduje sa, že ho pripravovali na Sahare ešte predtým, ako sa z nej stala púšť. Jedno či druhé, kuskus sa dočkal aj medzinárodného uznania.
Stal sa totiž súčasťou živého dedičstva UNESCO. Kuskus nie je len pokrm, pre domácich predstavuje doslova rituál. Považuje sa za jedlo pohostinnosti, ale aj rodinných väzieb. Ide o hlavné národné jedlo nielen Maroka, ale aj Alžírska a Tuniska. Kuskus sa bez pochýb spája s berberskou kultúrou.
Štipka marockého zázraku
Aróma nevychádza len z reštaurácií, ale aj z pouličných obchodov. Tajomstvom miestnej kuchyne totiž nie je len naplnený hlinený hrniec tajine, v ktorom sa chute prepoja, ale aj samotné ingrediencie, ktoré jedlo vyvážia.
Sila korenín
To, že sa človek nachádza v Maroku, zistí už po návšteve prvého obchodíku. Nechýbajú v ňom okrem keramiky, kobercov či lámp aj koreniny. Práve ony premieňajú marockú kuchyňu na jednu z najprenikavejších.
Najpoužívanejšie koreniny
Škorica: napriek tomu, že škorica sa celosvetovo pridáva najmä do sladkých pokrmov či dezertov, v Maroku ju využívajú aj pri dochutení kuracieho tajinu.
Muškátový oriešok: okrem dezertov ním ozvláštňujú chuť rýb, mäsa a polievok. Pridáva sa dokonca aj do nápojov, čokolády alebo čaju. Zvyčajne sa pridáva do podobných pokrmov ako škorica.
Šafrán: v marockej kuchyni nechýba ani červené zlato. Šafrán ako najdrahšia korenina sveta sa tu pridáva najmä do tajinov, ku kuraciemu mäsu, strukovinám, ale aj do ryže. V mnohých jedlách sa zmiešava práve so zázvorom, aby zľahka zamaskovala jeho prenikavú arómu.
Kurkuma: v mnohých prípadoch slúži ako náhrada, tým, že kurkuma je lacnejšia ako šafrán, miestna gastronómia ňou „imituje“ farbu červeného zlata.
Rasca: nielen na dochutenie mäsa, ale aj strukovín. Rasca sa do pokrmov nepridáva ani tak pre ozvláštnenie chute, ako pre prospešné tráviace účinky.
Vôňu Maroka môžete zacítiť aj počas nášho zájazdu Maroko za týždeň.
Autor
Čítať viac článkov